Z rozmýšľania ma vytrhlo hlasné zvonenie mobilu. Na displeji sa rozsvietilo veľkými písmenami SARAH. Nemala som chuť sa s niekym rozprávať. Aj keď ešte pred hodinou som jej chcela zavolať. No už ma to prešlo. Vôbec som nemala náladu. Zajtra ma čakajú tri písomky a ja nič neviem. Vlastne je mi to jedno.
...
Podišla som k svojej skrinke a vybrala si učebnice na nasledujúcu hodinu. Rýchlo som sa chcela dostať do triedy skôr ako zazvoní. Chcela som sa totiž vyhnúť Sarah a Riccovi. No bolo neskoro. Z vedľajšej triedy sa ku mne valila Sarah.
Celá vysmiatá ma objala. Počkať. Ušlo mi niečo? Už dávno som ju nevidela takú vysmiatu. Skôr ako som sa jej na to stíhla spýtať, už ma bombardovala otázkami. ,,Čau zlato, prečo mi nedvíhaš ani neodpovedáš na SMS-ky? Včera sa stalo niečo neskutočne, všetko ti po škole musím povedať."
Práve zazvonilo. Ja som nestihla povedať ani slovo, len som nemo prikývla a odkráčala do triedy.
,,Lottiee" zakričal na mňa Matteo.
Matteo bol môj najlepší kamarát od detstva, len v poslednom čase sme sa spolu nejako nebavili. Raz sme sa pohádali na neakej somarine a od vtedy sme neboli v kontakte.
,,Ahoj Matty" Čo sa stalo, že za mnou tak utekáš?"
,,Je tu jedna vec o ktorej sa chcem s tebou porozprávať. Je to trochu na dlhšie, tak ak by si si našla na mňa čas, mohli by sme si ísť niekde sadnúť."
,,Rada by som, ale..."
,,Viem je to také divné, že prídem po takej dlhej dobe za tebou, iba keď niečo potrebujem, ale ty si v podstate jediný človek ktorému verím a je to dosť vážne. Si myslím jediná, ktorá mi s tým dokáže pomôcť. A ešte je tu jedná vec. Prepáč. Prepáč za všetko čo sa predtým stalo. Mrzí ma to..."
Medzi tým prišla Sarah. Čudne sa na mňa pozrela. Asi sa čudovala že čo ten tu robí. Matty je totiž jej bývalí priateľ.
,,To je v poriadku." usmiala som sa na Matta. ,,Rada ti s tým pomôžem, aj keď netuším o čo ide. Len je tu jeden menší problém. Mám zaracha."
,,Fúha. A nemohol by som prísť zajtra k vám? Veď tvoji rodičia má poznajú a rozumiem si s nimi."
,,Okey. Tak zajtra." rýchlo som sa sním rozlúčila objatím a už som sa venovala Sarah.
,,No takže včera sa Ricco rozišiel s Katie,..."
Pri slovách Ricco,rozišiel a Katie som prestala vnímať. Celé vnútro mi svietilo radosťou, až pokiaľ Sarah nedopovedala vetu.
,,...no a potom ma pozval na rande..."
Čoo? Počkať. Rozumela som dobre?
Ricco+Sarah=rande? Ostala som úplne zaskočená. Toto mi nemohol urobiť.
,,Lottie? Stalo sa niečo? Si nejaká zaskočená."
,,Nie, nič mi nie je. Len som si akurát na niečo spomenula. Musím ísť. Pa." viac som počuť nemusela. Rozbehla som sa preč a nechala tam stáť zaskočenú Sarah.
Plná hnevu som došla domov. Vybehla som hore po schodoch a plnou silou buchla dverami. Keď som si spomenula na ten večer keď som bola s Riccom. Konečne som bola šťastná. No len na chvíľu...
Mala som pravdu je to čistý sukničkár.
V tom niekto zaklopal na dvere.
,,Lottie máš návševu." skríkla na mňa mama.
Rýchlo som zbehla dole. Tam už stál vysmiaty Matt a zhováral sa s mojou mamou. Síce sa usmieval, no oči mal smutné. Bolo to naňom vidieť. Muselo sa stať niečo naozaj vážne.
,,Ahoj Lottie, prepáč, viem mal som prísť až zajtra ale je to súrne."
,,To je v poriadku, poď hore."
,,No takže ide o môjho mladšieho brata Mikaela...
Ďakujem vám krásne za 500+ reads. Nečakala som že až toľkí to budete čítať...
Páčila sa vám táto časť?
