Zobudila som sa na neznámom mieste oblečená ešte v šatách. Bola som v niekoho izbe. Sama. Preboha kde to som? Zo včerajška si nič nepamätám. V hlave mám úplne prázdno. Posledné načo si pamätám je to, keď ma Ricco pozval na vodku.
,,Dobré ránko princezná" otvorili sa dvere a do izby vstúpil Ricco. Na sebe mal len kraťasy. Och, to jeho vypracované telo a tie jeho svaly.
Hmm, dala by som si povedať. Preboha, Lottie nad čím rozmýšľaš. Musím sa okamžite vrátiť do reality.
,,Priniesol som ti raňajky." V ústach som mala sucho, ale tie raňajky vyzerali fakt super. Na tácke boli dve žemle potreté maslom, na tom bola šunka, šalát, paradajky, cesnaková omáčka a uhorka. K tomu mi ešte priniesol shake z lesných plodov, zbožňujem to.
,,Jeej. Ďakujem. Ešte nikdy mi nikto nedoniesol raňajky do postele."
,,Všetko je raz po prvý krát" žmurkol na mňa.
Celkom som si ho obľúbila až pokiaľ som sa nedozvedela že chodí s Katie.
Katie je vysoká blodnínka. Je strašne namyslená a stále musí vyzerať dokonale, krásne upravená. S Katie sa nenávidíme už od škôlky. Vždy mi robila zle. Ešte keď sme boli malé a spali sme v škôlke tak mi počas spánku odstrihla vlasy alebo dostala taký trest že mala umyť záchody a ona ich začala čistiť mojou zubnou kefkou. Nikdy sme sa nemali v láske.
...
Domov som prišla trocha sklamaná. Od včera som si ho dosť obľúbila ale teraz keď som sa to dozvedela, hmm radšej to už nebudem riešiť.
Akurát som prechádzala cez našu obývačku a videla som tam niečo nezvyčajné. Mama s ocom sedeli na gauči a pozerali niečo v telke. Ostala som celá zarazená že oni sú doma, lebo zvyčajne sú stále v práci alebo zavretý doma v kancelárii.
,,Konečne. Kde si sa túlala celú noc?" vybehol na mňa otec.
,,Prosím? A čo že vás to tak zrazu zaujíma?"ešte viac som ostala šokovaná.
,,Sharlotta!!" zvierskol otec. ,,Ako sa to so mnou rozprávaš?"
,,Doteraz vám nikdy nevadilo kde som, ským som a čo robím. Tak prečo práve teraz vás to trápi?"
,,Sme predsa tvoji rodičia!" zapojila sa do toho aj mama.
,,A do teraz ste boli kde? Teraz ste si uvedomili že máte aj dcéru? Teraz? Keď už sa viem o seba postarať sama? Stále ste riešili iba svoju prácu a na mňa ste nikdy nemali čas! Od malička sa o mňa starali pestúnky a kadejaké opatrovateľky. Kde ste boli do teraz keď som vás potrebovala?
Hmm, teraz je už neskoro! Už vás nepotrebujem!" slzy mi stekali po tvári a celá som sa klepala. Konečne som im povedala čo mám na srdci.
,,Ale Lottie chceli sme zarobiť peniaze aby si sa mala čo najlepšie a aby ti nič nechýbalo. My sme ťa stále ľúbili a aj ľúbime, veď si naša jediná."
,,Peniaze nie sú všetko! A kde je tá "láska"? Hmm? Nikdy som ju od vás necítila. NIKDY" s plačom som sa rozbehla hore do izby.
,,Sharlota! Okamžite sa vráť!" kričala za mnou mama. Ale ja som ju už nepočúvala. Zamkla som sa v izbe, ľahla na posteľ a ešte viac sa rozplakala. Ľúbim svojích rodičov najviac na svete a je mi ľúto že som bola kním taká hnusná ale musela som im konečne povedať svoj názor nech sa trochu uvedomia že majú dcéru a že nie všetko je len o peniazoch. Ani neviem ako a podľahla som spánku.
