Halloweenska láska

choroba

Ráno som sa prebudila zo silnou bolesťou hlavy a brucha. Pozrela som sa na Anna ktorá ešte spala. Snažila som sa postaviť no ťažko. Skúšala som dookola nech pôjdem aspoň na záchod. Ťažkými krokmi som prešla k záchodu, sadla si a uľavila si. Potom ťažkými krokmi dole schodmi a do kuchyne v ktorej som sa ledva najedla cereálií a spravila si čaj. Vrátila som sa naspäť do postele kde už ma čakala Anna. Ľahla som k nej a povedala , že som chorá. Ona sa usmiala a objala ma.

,,Zostanem s tebou dneska" povedala krásnym hlasom Anna.
,,Kľudne choď do školy"  povedala som chraplavo
,,Ti jebe ? Si chorá, chcem byť aj ja nech môžem stráviť čas s tebou a môžeme vymyslieť plán na tie svine" zasmiala sa Anna a falošne začala kašľať.

Zasmiala som sa na tom aj ja a objala som ju.

,,Mám ťa rada" usmiala som sa s objala ju
,,Však ja teba tiež ty krpatá gulička"
,,No dovol ?! Som vyššia a nie som tučná" povedala som urazene.

Objala som ju pevne a smiali sme sa no po chvíľke som zaspala tuho. Zobudila som sa na to , že ma Anna hladká na hlave a pospevuje si. Nevedela som koľko je hodín alebo prečo spieva, ale páčil sa mi jej hlas keď spievala.

,,Pekne spievaš"
Anna sa odstrčila ,,sakra prepáč nechcela som ťa zobudiť mojim škriekavym speváckym hlasom"
,,Ale buď ticho o tom lebo ti jednu fláknem... Pokračuj prosím ťa"

Počula som ako Anna prehltla slinu a pokračovala. Znova som zaspala. Jej hlas bol príjemný a pri nej som sa cítila ako keď mi mama spievala na dobrú noc keď som ešte bola malá. Poznáte ten pocit keď zaspávate na nejakú peknú hudbu? Tak toto bola ona. Po asi dlhšej dobre som sa zobudila a Anna nebola vedľa mňa, ale lašovala sa mi v šatníku.

,,Čo to robíš?"
,,Prepáč , chcela som sa pozrieť aké oblečenie poväčšinou nosíš a musím povedať, že katastrofa dievča.... chceš začať chodiť oblečená ako nejaká shy cool pipina? No prepáč , ale to je moc aj na mňa"

zasmiala sa a pokračovala ďalej až kým nenašla moju harfu.

,,Toto je čo?" Vytiahla harfu opatrne a položila ju pred seba.
,, Nechaj to tam prosím ťa.... "
,, Ty hráš na harfu?! Ako to , že o Tom neviem. Musíš mi zahrať niečo pome !"
,,Už som dlho nehrala na ňu... Neviem či si ešte niečo pamätám"
,,Davaj stalo lebo ťa nakopem aj s chrípkou"

Postavila som sa už síce s menšími ťažkosťami ale furt mi bolo na nič. Sadla som si stoličku, zobrala harfu a začala zhlboka dýchať. Potom som začala hrať.
Zo začiatku to bolo zložitejšie si spomenúť na tóniny, no potom to išlo. Začala som hrať a zmyzla som do iného sveta. Cítila som spomienky ako som stratila seba kým som sa presťahovala. Ako som musela zabudnúť na ľudí ktorých som milovala a ktorých už neuvidím. Spomenula som si aj na to, ako jedna osoba mohla za smrť celej mojej triedy predtým. Myslela som na to, či ešte vôbec budem šťastná a ako sa budem brať v budúcnosti. Či budem v poriadku alebo nie.

*Pohľad Eidena*

Pracoval som v dielni na krúžkovej zbroji zatiaľ čo som počúval hudbu. Myslel som , že má vystre lebo už mi bolo z tých krúžkov zle... Ale tak chcem prekvapiť svoju sestričku s tým , že bude mať čo na Halloween. Stratil som pojem o čase no keď sa mi stopla hudba a ja som si išiel pre vodu začul som divný zvuk. Vedel som , že dievčatá zostali doma, ale myslel som , že som len nevypal telefón lebo som počul hrať slabo hudbu. Až potom keď som si siahol do vrecka a uvedomil si , že mobil mám pri sebe a že tá hudba vychádza z izby Alex. Vybehol som hore ako rýchlo sa len dalo. Otvoril som potichu dvere a usmial som sa. Alex konečne po 3rokoch začala znova hrať na harfu. Spustili sa mi slzy do očí. Nie zo smútku, ale z radosti. Vstúpil som dnu a sadol si vedľa Anny. Pozeral som sa na Alex ako je niekde úplne inde a venuje sa len harfe. Pozrel som sa na Annu.

,,Ty si ju presvedčila ?" Pošepkal som jej
,,Áno nebolo to také ťažké"
,,Na harfu nehrala už 3roky... Snažil som sa ju presvedčiť nech znova začne a všetko, ale ona nie. Nechcela od toho incidentu čo sa stal. Potom už nikdy nesiaha na svoju harfu. Doma nám vyhrávala a všetci sme mali radosť , že robí čo ju baví aj keď bola takou čiernou ovečkou. Ja kováč, mama bola farmárka a otec strojár. Ona bola jediná hudobníčka v našej rodine a každý sme ju milovali. Keď hovoríš, že to nebolo ťažké tak ti dlžím objatie, poďakovanie a jedlo" spustili sa mi pomaly slzi
,,V pohode kľudne môže byť aj niečo viac" zasmiala sa no potom dodala.
,,Inak... Aký incident sa stal, že prestala hrať?"
Pozrel som na ňu. ,,Ty to nevieš ? Nepovedala ti to ? "
,,Povedať mi čo ?"
,,Bude lepšie ak ti to povie sama a nie ja"
Vstal som a prišiel k Alex a jemne som jej dal ruku na rameno. Prebrala sa hneď"
Objal som ju, dal pusu na čelo a odišiel.

*Alex*

Vnímala som emócie , túžby a myšlienky všetkého čo len bolo a prežívala som hudbu jak len to išlo. Potom zrazu som zacítila jemný dotyk a prebrala som sa. Keď som sa pozrela kto to bol a uvidela brata v slzách a s úsmevom, uvedomila som si , že on má vlastne už nepočul hrať dlho. Usmiala som sa a potom už som od neho cítila objatie a pusu na čele. Odišiel s úsmevom. Pozrela som sa na Annu. Mala rozžiarenú tvár a úsmev väčší ako zvyčajne.

,,Bola to bomba. Chcem aby si hrala na ňu častejšie keď budem pri tebe. Si talentovaná. Ja by som sa na harfu nikdy neodvážila. Hlavne kvôli tomu , že skorej hrám na gitaru"
,,Ale nepreháňaj... Celý čas som bola mimo"
,,Nie bola si vo svete hudby. Bola si zaujatá a bola si vábená hudbou a harfou. Hráš fantasticky. Nechápem prečo si prestala hrať"
,,Má to svoje dôvody Anna..." Môj úsmev sa premenil na sklesnutú tvár.

Vstala som, odložila harfu a išla si ľahnúť. Prikryla som sa dekou a snažila sa zaspať.

,,Prosím ťa... Nebuď teraz pri mne. Chcem byť teraz sama"
,,Vážne ?"
,,Áno prosím ťa"
,,Dobre teda"

Po chvíľke som cítila pusu na čele a ako sa dvere zatvorili.
Čo do pekla majú stým, že mi dávajú pusu na čelo...
Začala som plakať a po chvíľke som zaspala.