Halloweenska láska

dávaj si na mňa bacha

Keď ma triedny pustil zo školy mala som vyčarovaný úsmev na tvári. Lenže čo budem vonku robiť ? Anna a všetci ostatný sú v škole... Takže sa asi budem túlať. Vybrala som sa do obchodu aby som si popozerala obchody a nejaké veci.  No nakoniec som skončila u kávy a hudby. Sedela som v kaviarni so slúchatkami v ušiach počúvajúc pesničku Jezus Chrysler go home and get high. Pesnička výborná a dobre sa pri nej rozmýšľa. V strede pesničky prišiel ku mne jeden muž. Tak som stopla hudbu a dala dole sluchátka.

,,Dobrý deň slečna môžem si prisadnúť?"

Ukázala som mu , že môže. Chlap môže mať tak 37rokov. Ale musím povedať , že s malou bradou a s havranio čiernymi vlasmi vyzeral dobre. Ako keby to je nejaký herec.

,,Volám sa Eirik Švatorín" podal mi ruku
,, Alexandra Vaselejová" podala som mu ruku naspäť
,,Čo dievča, ako vy robíte tu sama ? Čakáte na niekoho alebo ?"
,,Nie... Nečakám. Triedny mi povedal , že môžem ísť domov. Splnila som si čo som chcela a nevedela som čo a ako tak som prišla sem." Odpila som si z kávy
,,Máte nejakú robotu?"
,,Nemám študujem ešte na strednej"
,,A mali by ste záujem ?"
,,O akú prácu sa jedná ?"  Ani som sa nepozrela na neho nepozrela
,,Máte teraz niečo na práci?"
,,Nemám, prečo?"
,,Mohli by ste ísť so mnou"

Pozrela som sa na neho s vražedným pohľadom a odpila si z kávy.

,,Nemáte sa čoho báť."
,,Dajte mi chvíľku" dala som si sluchátka a pustila som si hudbu. Aby som popremýšlala.

Nechala som ho čakať asi 10 minút. Dala som si slúchatka dole.

,,Dobre... Ale verte mi, ak niečo skúsite tak vás zabijem"
,,Ostrý jazyk , malé činy... Ale podľa toho ako ste bola zamyslená, tak to beriem tak , že máte pravdu o Tom či ste teraz povedali a máte premyslených asi 20krokov dopredu."
,,Pôjdem ešte na záchod ak vám to nevadí"
,,Pohode nevadí"
Telefón som si tam nechala nech mi verí , že nikomu nebudem písať. Lenže som si zobrala batoh zo sebou. Išla som na záchod a vytiahla z tašky malý nôž. Motýlika. A dala som si ho pod tričko.  Vrátila sa som sa a on tam čakal. Vzala som si telefón a išla som s ním. Po asi pol hodinovej ceste zastavil pred svojou vilou. Všimla som si ochranku.

,,Inak slečna Vaselejová ten nôž si môžete schovať do tašky. Ako som povedal nič sa vám nestane"

Stuhla som a radšej som ho rýchlo dala do tašky. Vošli sme dnu a išli do obývačky. Keď sme išli cez chodbu tak som sa pozastavila nad fotkou čo tam vysela.  Mňa išlo poraziť on je otec Petri...  Posadil sa v obývačke na gauč

,,Per favore siediti per parlare normalmente"

Nerozumela som mu no došlo mi , že sa mám asi posadiť. Tak som spravila.

,,Ospravedlňujem sa. Pochádzam z Talianska. Takže ak na vás budem voľakedy hovoriť taliansky tak sa ospravedlňujem"
,,V pohode stáva sa"
,,No je na čase sa predstaviť. Volám sa Mário Július Bella. Ak ste si už všimla tak si asi môžete domyslieť. "
,,Mafia?"
,, Bravissimo" usmial sa
,,Neviem čo odomňa čakáte, ale ak mám niekoho zabiť tak je mi ľúto nikdy som nikoho nezabila"
,,ma cosa..."

Po chvíľke hľadania vytiahol pár papierov kde bola karta o mne a moja fotka.

,,Takže Alexandra Vaselejová, narodená 27.6 2003..."

Prehltla som slinu lebo začal hovoriť všetko ako je... Bála som sa tohto človeka.

,, No a na záver tu mám , že ste prežila jediná s ťažkými zraneniami útok čo bol na vašej predchádzajúcej škole. Lenže to málo kto vie , že vy ste bola zodpovedná za ten útok a za vraždu vyše.... Koľko to tu mám.... Vyše 20 žiakov. Takže mi nehovorte , že ste nikoho nezabili... Ja mám ľudí všade možne" usmial sa

V tom som počula ako sa otvorili dvere a len slová "Papà, sono a casa!"

,,Prepáčte moja dcéra"

Jak vošla tak sa hneď uprel zrak na mňa.

,,Ty !?"
,,Áno ja ty hviezdička " naschvál som sa usmiala
,,Prepáčte vy dve sa poznáte ?" Jej otec nechápavo pozeral.
,,Áno poznáme"
,,Papà, cosa ci fa lo sporco qui?!"
,,L'ho invitata, se hai un problema con quello... cadi nella tua stanza!"

Pozerala som nechápavo ako sa hádajú po taliansky. Potom Petra hotela zrak na mňa , pristúpila bližšie a pobozkala ma na pery a zašepkala mi do ucha "dávaj si na mňa pozor ty špina"
Ja som jej zasa naopak zašepkala "smiešne mala som ti to v pláne povedať tiež" usmiala som sa už len videla ako naštvaná odchádza preč.

,, Ospravedlňujem sa, ale toto mi trošku uniklo ako sa vy dve poznáte"
,,Oh to je trošku na dlho "
,, Šikanovala vás , že? A vy ste jej to vrátili nejako"
,, Áno..." Pozrela som sa nechápavo, ako to vie
,,ho pensato..."
,,Prepáčte , čo to znamená ?"
,,Oh , prepáčte. Znamená to "myslel som si. A inak, ako ste jej to vrátili"
,,Noooo povedzme , že keď mala hodinu plávania tak som jej zobrala všetko oblečenie čo tam mala aj s uterákom, odfotila som si ju nech ju môžem vydierať a nechala som ju tam... Hej a tiež som sa pomstila aj jej dvom kamarátkam..."
,,Máte môj obdiv. Konečne niekto, kto ju trošku aspoň niečím prefackal.  Na túto prácu sa budete hodiť"
,,Prepáčte na akú?"
,,Oh .... Jasné prerušila nás moja dcéra... No táto práca je o Tom , že vlastne budete dávať pozor na moju dcéru"
,,Počkajte čo?! Ja mám dávať pozor na ňu?!"
,,Áno viem... Ale potrebujem aby bola v bezpečí"
,,Si robíte srandu?! My dve no ja a jej kamarátky si ideme po krku a vy chcete aby som jej robila ochranku?!"
,, Áno"
,,Prepáčte, ale ona ochranku nepotrebuje...."
,,Práve naopak... Potrebuje" povzdychol si

A takto to omielal dookola asi 10 minút.

,,Prepáčte , ale neviem či to bude dobrý nápad"
,,Skúste a uvidíte. Teraz prosím môžete odísť"

Odišla som dverami a po chvíľke z vily a ostala v šoku.

,,Čo sa to kurva stalo teraz?!"