Z nenávisti sa stane láska ÚPRAVA||LOKI||

38. Prosím Nezabúdaj

Wanda sa medzi tým prebrala.

Nebudú si z toho nič pamätať....
Hlavne sa zabaviť Jacka.
Prišla som k Pietrovi.

,,Prosím zober ich preč ja sa postarám o neho"mykla som hlavou smerom k Jackovi.
Prikývol.
Keď odišli,podišla som k Jackovi.

,,Vstávať"kľakla som si k nemu.

Vytiahla som mu dýku z čižmy a priložila ku jeho krku.
Hneď sa prebral.
Usmiala som sa.

,,Môžme sa dohodnúť"začal s nevynním úsmevom.

,,Ako?"

,,Stačí mi mágia"
Zosilnela som zovretie.

,,Dobre tak kúsok tvojej mágie,alebo zatiaľ iba ten kamienok"

,,Pravdaže,aby si sa vrátil do minulosti a ukradol mi schopnosti. Úžasné,s radosťou ti pomôžem"

,,Alebo zabil niekoho..."doširoka sa usmial.

,,Sladké sníčky"povedala som keď z jeho ruky vyšiel prúd negatívnej energie smerom do mojej hlavy. Podrezala som mu hrdlo.
Nikdy na to nezabudnem ako z neho vyprchával život.Nikdy ma to neprestane fascinovať.
Život nie je ľahké žiť,ale zničiť ho alebo s ním skončiť je až mizerne ľahké.

Jeho krv......mi ostala na rukách aj na tvári. Teplá tekutina mi stekala po tvári. Nakoniec zastala pri ústach. Ochutnala som ju.
Kovová pachuť mi ostala na jazyku.

Dávno som si nedokázala predstaviť že by som niekomu dala čo i len facku. No teraz....
To je veľmi zlé znamenie.
Toto všetko zo mňa spravila Hydra.

Jeho telo sa rozpadlo na sivý prach a ten zmizol.
Vietor ho odvial preč.
Bezcenný život mihnutím oka zmizol.
Na podlahe ostala iba kaluž krvi.
Jeho krv nebola zafarbená do červena ale do čierna. V tej kaluži ostal jeho prsteň. Zobrala som ho a dala si ho na prst. Bol strieborný, vykaldaný s čiernymi kamienkami.
Zaujímalo by ma že skade ho nabral.

,,Dobrá práca"ozvalo sa zamnou.
Otočila som sa.

,,Ty tu čo robíš?"

,,Nič"odpovedal Loki.
Nechápem ako ma mohol klamať. Hej dobre je boh klamstva ale aj tak.
Ja som mu verila.
Vždy som bola naivná,pretože som verila že môžem nájsť aj niečo dobré,nie len zlé.
Utrela som si rukávom tvár od krvi.
Prišiel bližšie ku mne.

,,S tebou sa nebavím"
Chcela som odísť preč ale zároveň som nechcela.
Chytil ma za ruku a otočil ku sebe.

Pritiahol si ju ku sebe a odhrnul jej prameň vlasov z tváre.
Srdce sa jej rozbúšilo ako nikdy pred tým.
Aj keď mala na tvári rozmazanú Jackeovu krv,nevadilo mu to.

,,Počúvaj ma"pošepkal jej do ucha.
Jeho dych ju šteklil na krku.

,,Dnes čo urobím.....ja som si nemohol vybrať. Prepáč m-"

,,Čo sa deje?"priložil jej prst na ústa aby stíchla.

,,Nemal som na výber tak som si vybral to. To čo urobím je veľmi zlé ale ja musím. Možno sa vidíme naposledy ale sľubujem že na teba nikdy nezabudnem" jeho oči sa naplnili slzami ale nedovolil ich vypustiť.
Čo by to bol za boha ktorý plače.

,,O čom to hovoríš?"Lira nič nechápala. Ale srdce sa jej zachvelo. Nemôže ho stratiť. Aj keď bola naňho nahnevaná nevedela si predstaviť život bez neho.
Keď odišla z Asgardu dúfala že sa ešte aspoň raz stretnú.
Pritiahol si ju najbližšie ako vedel a objal ju.
Neváhala ani sekundu a objatie mu opätovala.

,,Naposledy"povedal po tichu a vášnivo ju pobozkal. Snažil sa zapamätať jej vôňu,jej dotyky,hlas....
Bál sa že ju už neuvidí.

,,Čo chceš aby som urobila aby si tu ostal?"

Povedz že ma miluješ takého aký som.

Zaznelo mu v hlave.
Je monštrum ktoré zabíja ľudí,nemôže ho predsa milovať.

,,Nebudeš si na toto pamätať"povedal jej a pozrel sa jej priamo do očí.

Zrazu ako keby tam nikdy nebol a všetko sa vrátilo do normálu ale preňho do nenormálu.

Odišiel.

,,Kto tu bol a čo sa stalo?"
prišiel k Lire Tony.

,,Nikto tu nebol čo to trepeš?"

,,Tak sa mi to asi zdalo. Prečo máš na rukách krv?"

,,No.... Ja ....to nie je krv ale farba"snažila sa vymyslieť niečo presvedčivé.

,,Aha...? Si v poriadku?"

,,Hej v najlepšom,idem si dokončiť obraz ktorý som maľovala. Preto tá farba"
Nasilu sa usmiala.

Keď sa vrátila do svojej izby,v kúpeľni si zmila zo seba krv.

Obraz?
Aké úbohé

Vysmievalo sa jej podvedomie.
Do večera ostala v izbe po ktorej sa prechádzala.
Nevedela prestať myslieť na Jacka.

Jeho telo zmizlo len tak
A čo jeho prsteň?
Žije ešte Linda?
Naozaj si Tony a Wanda nepamätajú čo sa stalo?
Takže potom ani to že jej povedal dcéra.

Jackeov prsteň si stále nasúvala a dávala dole.
Niečo na ňom bolo zvláštne.
Keď sa otočila a pozrela na posteľ,uvidela pri nej na parketách znaky nakreslené krvov.

Pol mesiac rozdelení rovnou čiarou. Znak ktorý znamená len jedno-smrť.

Postihla ju panika a stres.
Rýchlo našla nejakú handru a začala to drhnúť do vtedy kým ju nezačali bolieť kríže.

Keď sa uistila že znaky zmizli,uložila sa do postele.
Pri každom zvuku sebou trhla. Bála sa že jej do izby niečo vtrhne. Za svoje myšlienky si v duchu dala pár faciek a snažila sa zaspať.

Zabudla som ísť za Wandou a poďakovať Pietrovi.
Bola jej posledná myšlienka pred tým než zaspala.

Hellooo
V ďalších urobím taký menší rozvrat ale nebojte sa príbeh ešte ani z ďaleká nekončí.;)