Z nenávisti sa stane láska ÚPRAVA||LOKI||

34.Vodný element

Lira si ľahla do postele a začala rozmýšľať. Sama bola prekvapená z toho čo urobila.

Na druhý deň
V skrini našla len šaty.
Nikdy v živote také šaty nevidela.

Vyskúšala si troje ale ani jedny jej nesadli. Nakoniec si vybrala zlaté s bielym lemovaním.
Skoro v nich spadla keďže boli dosť dlhé a stúpala na ne.

                  ×××××××
Frigga jej povedala aby ju počkala v hale.
Strážnik(proste tí čo stoja pri dverách)jej ukázal cestu pretože si ju nezapamätovala.
Keď tam prišla Frigga ju už čakala.

,,Už som sa zľakla že si sa tu stratila"

,,Prepáčte,nezapamätala som si cestu"

,,To je v poriadku,poď sem"usmial sa na ňu a podala jej ruku.
Lira ju priala a vtedy ako keby sa objavila v inom svete.

Ocitla sa na lúke plných voňavých kvetov,okolo nej lietali farebné motýle.
Uprostred sa zjavila žena.
Hnedé vlasy,modré oči,šaty z kvetov a listov.
Išla z nej pozitívna energia. Pri nohe mala malého zajaca. Cupkal na dvoch nohách a pri ucho mal ružový kvet. Tak ako žena.

,,Nikdy sa nesmieš vzdať"
,,Priprav sa na to najhoršie čo tvoj svet čaká"
,,Kamene nekonečna,nehľadaj ich"
,,Pamätaj na to kto si"
,,Si dcéra vodného elementu,nezabúdaj na svoju silu!"
,,Neurob to!"kričala na ňu žena. Keď prišla ku nej,Lira zaostrila zrak a uvidela starú ženu. Oblečenie mala roztrhané,vlasy neučesané a špinavé,prsty mala neprirodzene dlhé.

,,Daj mi to najcennejšie čo máš"
,,Neboj sa,nič sa ti nestane keď mi to dáš"
,,Chcem to!"
,,Daj mi to!"
,,Ak mi to nedáš spôsobím ti bolesť!"

Už nestala na lúke plných kvetov ale na kameni uprostred ničoho. Stromy boli načisto zhorené,žiadna tráva len piesok,štrk a zemina.

,,Daj mi to a môžme spolu vládnuť!"
,,Zabijem ťa!"
Zakričala žena a vtedy sa Lira vrátila naspäť do reality.

,,Č-čo to bolo? A kto bola tá žena?"spýtala sa Friggy.

,,To musíš vedieť ty,jediné čo viem že máš nič vodného elementu na ostatné si musíš spomenúť ty"

,,Spomenúť? A to akože ako?"

,,Keď si spomenieš tak prídu za mnou"povedala s úsmevom a poslala ju do svojej izby.

               ×××××××
Celý deň sa snaží si spomenúť ale nevie ako ani prečo.
Stále myslí na tú ženu na púšti. Čo od nej chcela?
Kedy sa to stalo?
Ako to že si na to nepamätá?
Je toto všetko len sen?
Z myšlienok ju vyrušilo buchnutie dverí.

,,Hľadal som ťa"povedal známy hlas. Neuráčila sa otočiť,nemala naňho náladu.

,,Potrebuješ niečo?"

,,Už nič"

,,Okej?"

,,Prečo nie si s matkou?"
Zarazilo ju že povedal matka a nie Frigga.
A náladu mu vysvetľovať čo videla vo 'sne' už fakt nemala. Myslela si rýchlo vymyslieť nejaké klamstvo aj keď jej to nešlo.

,,No emmm......povedala že si mám najprv spomenúť kedy sa mi zdalo prvý krát o schopnostiach"

,,Vieš že mňa tažko oklameš,viem čo sa stalo"

,,Úžasné"frflala pre seba.

,,Chceš si spomenúť?"

,,Neviem či chcem"

,,Chceš alebo nie,vyber si"
podišiel ku nej.

,,Chcem?"povedala neiste.
Otočila sa a pozrela naňho. Jeho kamenný výraz neprezrádzal nič.
Opatrne sa ku nej priblížil a dotkol sa jej celá rukou.

Zase sa ocitla na lúke.
Zohralo sa to isté čo pred tým ale potom pri starej žene sa to zmenilo.

,,Ak mi to nedáš tak zabijem tvoju rodinu!"

Ani sama nevie prečo ale bol jej trochu do smiechu keď povedala rodina.

,,Ja už žiadnu rodinu nemám ak si si nevšimla"odvážila sa to povedať a priam jej pľula do tváre.

,,Si si istá?"diabolsky sa usmiala. Zniestilo ju to.
Na zmenu stala pri Starkovi v Towere a v jej hlave znel ženin hlas.

,,A čo tak Tony Stark? Alebo Pietro s Wandou? Už ich nepovažujem za rodinu?"
Videla Tonyho ako sa  nervózne prechádza po chodbe. Ako žmurkla už sa neprichádzal po chodbe ale ležal na zemi umučený k smrti. Prvá slza je na povrchu jej líca,steká až kým nespadne na jej topánku.

,,Vedela si o tom že Tony Stark je tvoj otec?"

Srdce vynechalo úder.

,,Čože?"vytreštila oči. Slzy jej nie že kvapkaly ale rovno sa stal hotový vodopád.

,,Dobre počuješ Tony Stark je tvoj otec. A teraz mi daj čo chcem!"

Miesto Tonyho tam boli všetci z Toweru umučený. Dokonca aj jej trieda zo školy.

,,Ak mi to nedáš budeš prežívať obrovskú bolesť"

Znovu sa pred jej očami prehrávala spomienka na jej rodičov. Ako vyšli von,obzerali sa čo sa deje,mama ju od seba odstrčila,zasiahla ich guľka priamo do hrude,Lirin výkrik.........
A znovu to isté.
Už nevládala plakať,cítila sa ako by s tou ženou prežila večnosť.
Slová nestačili aby vedela vyjadriť svoju bolesť. Ešte keď ku tomu pridáme Lindu. Vždy vedela že do tohoto sveta proste nepatrí a nezapadne.

,,Už mi to dáš alebo chceš vidieť ešte viac? Ako ich pomaly budem mučiť"chcela pokračovať ale Lira ju prerušila.

,,Čo chceš?"

,,Tvoje schopnosti a tvoje srdce"usmiala sa a vrhla sa na ňu no objavila sa v realite pri Lokiho.
Ten sa na ňu pozeral ako na božie zjavenie.

,,Ty si to vedel?"spýtala sa ho s nádejou že povie nie.
Neodpovedal čo znamenalo že áno.

,,Takže áno"

Nechcel ju zraniť ale podarilo sa mu to až príliš dobre.
Mala čo robiť aby sa udržala a nedala mu päsťou do tváre.

,,Prečo si mi to nepovedal?"

,,Lebo so-" nedopovedal lebo ho zastavila.

,,Vieš čo,radšej to nechcem vedieť"povedala a odstrčila ho od seba.

,,A teraz vypadni ak nechceš dostať päsťou"
Chcel ešte niečo povedať ale rozmyslel si to a odišiel.

Jedine na čo sa zmohla bolo hodnosť sa do postele a zaspať s plačom.

Chcem ísť domov.

Pomyslela aj keď nevedela kde je jej domov.

Hello
Včera nastala taká chyba že som chcela skopirovať príbeh no omylom som ho vymazala takže som ho musela napísať znovu a to som už včera večer nestihla.
Dúfam že sa vám táto kapitola páčila a ostali ste tu aj napriek tomu že som nebola aktívna.
❤️🗡️