Z nenávisti sa stane láska ÚPRAVA||LOKI||

2.Správne rozhodnutie

,,Duševná bolesť je horšia ako bolesť telesná."
-Publilius Syrus
- latinský spisovateľ

Minule keď som stretla Starka aliás Iron-Man ,tak mi navrhol že či by som nechcela u neho bývať v Towery za to ,že mu pomáham v boji a som fakt dobrá. Ja som mu povedala ,že si to ešte rozmyslím a dám mu vedieť. Ako, bolo by to super byť medzi nimi, ale mám pochybnosti o veľa veciach.

Stále rozmýšľam a neviem či to mám priať.
Stark vie o všetkom. Že mi rodičia zomreli a proste tieto veci..... Podľa mňa vie aj niečo viac o mne ,ale zatajuje to no určite by som to chcela z neho dostať, ale teraz to radšej nechám tak. Zapla som si telku, akurát tam dávali môj obľúbený seriál.

Deň prebehol celkom v pohode a ja už som sa rozhodla čo urobím. Príjmem tu ponuku. Možno sa pýtate že prečo. Predstavte si taký luxusný život,budem bývať u miliardára, každý mi bude závidieť, budem mať kopu jedla a nemusím kradnúť ,je to ponuka o ktorej by človek mohol snívať.

,,Zajtra tam pôjdem!"povedala som si pre seba.

Alebo nie?

•

Išla som po ulici a zakopla o nejaký zelený kameň. Ani som si neuvedomila ako som mohla zakopnúť o taký malý šutrík. Síce som schopná boja,ale dôkaz zakopnúť aj na rovine.

Bol celkom pekný, tak som si ho zobrala.
Keď som prišla do domu tak som ho umyla a odložila do nočného stolíka. Bol naozaj zaujímavý. Nikdy som ešte taký kameň nevidela. Matka zbierala kamene,ale skôr z iných planét o ktorých otec nemal ani potuchy.

Na druhý deň,keď som sa išla prejsť, všimla som si muža v úzkom obleku ako na maškarný ples.
Keď sa jeho a moje oči stretli, zapozerala som sa do tých jeho smaragdových očí. Mal dlhé havranie vlasy. Pomaly sa približoval a mne začalo srdce biť ako nikdy pred tým.

Čo asi chce?

Kameň vo vrecku ma začal páliť. Už bol úplne blízko,keď niečo povedal:

,,Daj mi to čo máš v pravom vrecku"povedal muž s nezáujmom.

,,Prečo? Vieš,keď niečo nájdem,už je to moje"odvrkla som,zaujímala ma jeho reakcia. Načo klamať,aj tak by to nemalo zmysel.

,,Nepatrí ti"znel už trochu nahnevane, ale ja som nehodlala kameň vybrať z vrecka.

Idiot. Myslí si že sem len tak nacupká a bude si odomňa pýtať kameň,ktorý možno ani jeho nie je. Ako o ňom vlastne vie?

,,Prečo by som ti ho mala dať?"

,,Lebo nieje tvoj"odvrkol nahnevaným hlasom.

,,Nie"hneď ako som odpovedala chcel mi ten kameň vybrať z vrecka, ale ja som bola rýchlejšia.

Chytila som mu ruku a odstrčila. Začala som utekať smerom k môjmu domu.

Zbabelec.

Keď som bola už vo vnútri tak zamkla som dvere. Rozdýchane som si sadla na gauč a tam aj zaspala.

Dočítala som časopisy a následne zaspala.

•
Ráno ma prebudil vtáčí spev,ktorý som vždy milovala.
Slnko krásne hralo farbami.
Obliekla som si moju obľúbenú čiernu mikinu s tigrom a modré roztrasené džínsy. Samozrejme,nesmely chýbať bakanče.