Life Is Hard 2 [13+]

Part 1.

N I A L L

Hned' druhý deň po narodení Emily sme museli ísť na interwew. "Už to aj tak vie celý svet, na interwew to môžeš dosvedčiť, že máš malú dcérku." usmial sa Liam. "Hmm." prikývol som.

Chalani totiž nevedia, čo viem ja. Emma to nemusí prežiť. Má 40% šancu na život. Viem, nie je to veľa, ale zase ani málo. Doktor povedal, že má ešte týždeň. Snažím sa s tým vyrovnať, no je na mne vidieť, že niečo so mnou je.

"Niall, kámo, deje sa niečo ?" chitil ma za chrbát Louis. "Loui..." povedal som a objal ho. Začal som plakať. "Niall, čo sa deje ?" znova sa ma spýtal. Nič som nepovedal, len som spevnil objatie. Nechcel som ho pustiť. Neverím tomu, že na Emily budem sám.

"Niall..." prerušil som ho. "Na Emily budem možno sám. Emma má len 40% šancu." povedal som a plakal viac a viac. Chalani sa na seba nechápavo pozreli, potom Louis spevnil svoje objatie. "Niall, Emma je silné dievča. A na Emily by si nebol sám aj tak. Máš predsa nás." povedal Liam a hladil ma po chrbte.

Už je to vonku, a chalani sa ma snažia utíšiť. Čakám len na telefonát, kedy mi povedia, že Emma už .... NIE ! Horan, prestaň ! Je tam tá šanca. Možno nie veľká, ale je tam !

Ráno som sa zobudil vedľa Liama. Nechcel ma nechať spať samého, bojí sa o mňa. Často krát vykrikujem zo sna, no to nie je to najhoršie. 

Pozrel som sa na hodinky na mobile, a bolo 13:13 po obede. Nikdy som tak dlho nespal, a ani Liam nie. Pamätám sa, ako ma Liam musel niekoľko krát zobudiť, lebo som neuveriteľne kričal. Som unavený a bolí ma v krku. Dnes o šiestaj máme interwew. No zbohom.

Hehybne som ležal na chrbte a blbo sa pozeral do stropu. Spomínal som. Na to, ako som si užíval s Emmou. Ako mi povedala, že budeme mať bábätko. 

Pamätám sa, ako som bol udychčaný po našom s*xe, a prišiel tam jej otec. Klamali sme, že som len utekal, lebo som nestíhal. 

Nadtouto spomienkou som sa musel usmiať, no hned' ten úsmev zmizol. Emily som videl len jeden krát, a to hned', ako sa narodila. Nepustia ma za ňou. 

"Koľko si už hore, Niall ?" spýtal sa ma Liam. Neodpovedal som, pomaly som nedýchal. Z očí sa mi spustili dve slti. Už som nevládal. Som unavený z toho večného plakania, z tej ťarchy na mojom tele. "Niall ?" spýtal sa ma znova.

"Niall !" začal mi mávať rukou pred očami. "Nevládzem." pošepkal som, nemohol to počuť. Ale mýlil som sa. "Niall, zľakol som sa, že sa ti niečo stalo.... Teraz ma počúvaj. Musíš tu byť - pre Emily. Je ti o jasné ?!" povedal a ja som sa na neho pozel. 

"Emily !" prudko som sa posadil, až Liam zletel z postele. "Dnes môžem ísť za ňou ! Je to už týždeň !" postavil som sa a ýchlo som sa začal obliekať. "Niall. Niall. Niall !" chitil ma za ramená Liam.

"Čo je Liam ?! Pod' so mnou !" povedal som nadšene. "Takto skoro ťa tam nepustia. Pôjdeme tam hned' po interwew, dobre ?" povedal a ja som prekrútil oči. "Nie Liam. Idem tam teraz ! Je to moja dcéra, ja za ňou mám právo ísť !" 

"Ved' ja ti len hovorím, aby si tam nechodil teraz. Už len kvôli Emme. Prosím, počúvaj ma ! Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Po interwew tam pôjdeme všetci spolu, platí ?" povedal a ja som sa zastavil medzi dverami. 

"Čo tým chceš akože povedať ?" otočil som sa. "Niall, hlavne sa s tebou nechcem hádať."pokračoval. "Proste si myslím, že by si tam nemal chodiť. Emma sa s toho musí dostať, a ked' pôjdeš za Emily, bude ťa chcieť vidieť, a potom ju len budeš zbytočne oberať o energiu."

Má pravdu. "Neviem, čo by som robil, kebyže ťa nemám, Liam." povedal som a jemne nadvihol kútiky, no hned' spadli. Chalani a Emily sú to jediné, čo ma drží nad vodou.