Life Is Hard 2 [13+]

Part 3

E M I L Y

Ráno som sa zobudila s veľkou bolesťou hlavy. Vedľa mňa sedel otec a držal ma za ruku. "Oci ?" spýtala som sa. "Dnes nepôjdeš do školy, dobre ?" povedal ustarostene. "Ale ja chcem ísť, prosím."

"Nie. V noci si strašne kričala. Emily ..." prerušila som ho. "Ale ja chcem ísť do školy !" postavila som sa. Bolela ma hlava, ale chcela som ísť do školy. Dám si tabletky a bude to v pohode. "Tak fajn. Ale keby sa čokoľvek stalo, povedz učiteľke. Prídem si o teba." povedal a dal mi pusu na čelo.

Zobrala som si mobil a pozrela sa, či tam je nová správa. Neboal, tak som to viac neriešila.

Obliekla som si riflové kraťase, tričko s nápisom "DON'T BRAKE MY ♥". Je to jedno z mojich najobľúbenejších tričiek.

Dnes je deň pred prázdninami, takže v škole nebudeme dlho. Dala som si tabletky a za chvíľu začali účinkovať, za čo som bola rada. Umyla som si zuby a zjedla jeden kúsom chleba, čo mi otec nachistal. Do taštičky som si dala kľúče, mobil a peňaženku. Samozrejme som si zobrala aj sluchátka.

"Ahoj ocko !" zakričala som a virazil na cestu. Do uší som si dala sluchátka a pustila si "Broken yet holding on". No čo ? Ked' som smutná, musím to dávať 'nenápadne' najavo. A ja som teraz teda smutná bola. Kvôli Willovi. Nechce sa mi veriť, že mi to napísal.

Asi o pol hodinu som bola pred školou. "Ahoj Em !" počula som Willa. Otočila som a videla ho, ako vždy s dievčatami. "Ahoj ! Will, ty sa na mňa nehneváš ?" spýtala som sa. "Mal by som ?"

"No ... vieš, ja..." nedopovedala som, prerušila ma jedna fiflena z A-čky. Timy Wolfson. Ach Bože, nikdy som ju nemala rada. "Prepáč Em. Musím ísť." povedal a išiel za ňou. Toto má určite po strýkovi Harrym. prebleslo mi hlavou.

Zobrala som si mobil a pozerala si správi, zatiaľ čo som čakala, kým sa škola otvorí Narazila som na Willa a chcela si znova prečítať, čo mi napísal. Ale žiadna taká správa tam nebola.

Chcela som zabiť všetkých na okolo. Mne sa to len snívalo. Chytala som nervi, a ked' mám nervi, viem byť fakt citlivá. "Ahoj, Em !" počula som Megie a Richy. "Čau." chladno som povedala a pozrela sa na Willa. Žiarlila som. Ja .. ja ho naozaj milujem.

"Nirkto sa nám tu zabuchol." drgla Richy do Megie a ja som sa na ňu pozrela vražedným pohľadom. No to už sa škola otvorila.

***P O Š K O L E***

"Hej Emily ! Počkaj ma !" kričal na mňa Will. Nechcela som s nikím ísť. Chcela som ísť sama. "Nechaj ma, Will." drsno som povedla a kráčala d'aľej. "Čo som ti spravil ?" nechápavo sa ma spýtal.

"Will, si prestne ako Harry a Louis ! Si zvedavý, a stále chodíš za babamy ! Keby to bol aspoň niekto normálny, nie tá fiflena z A-čky." povedala som a nečakala, ako zereáguje.

"Emily, Tracy nie je fiflena ! Je o milión krát krajšia než ty ! Jediná fiflena si tu ty !" povedal a ja som sa zastavila. Nikdy mi takto nepovedal. Pozrela som sa na neho a z oka mi vipadla slza. Na ňom bolo vidieť, že oľutoval čo povedal.

"Fajn, som, máš pravdu. A ty sa s fiflenami nebavíš, ak si dobre pamätám. A Tracy je dokonalé, "vôbec nie" zazobané dievča. Vôbec nepreťahuje chalanou. Ona je proste ten najlepší človek na svete ! Ah ... mala by som už ísť. Dnes večer sa sťahujem." povedala som a plakala. Potichu, ale plakala.

Asi som nespomínala, že mi otec kúpil malý dom niekde v Londýe. Tam na okraji Británie sa nedá žiť. A za to môjho otca milujem. Z tejto školy odchádzam. Budem štutovať spev v Londýne. Hned' po prázdninách tam nastupujem. Ale bolo to tajné. Nechcela som, aby to niekto vedel.