Život so Zázračnou generáciou 2 (KnB)

7. Kapitola: Kým mám byť

Nadišiel ten deň, kedy príde náš pád. Avšak Kuroko a ostatní stále veria, že môžu dnes vyhrať, no ja som všetky nádeje pochovala. Keď sme prišli do haly, chalani sa začali rozcvičovať a sústrediť na zápas. O pár minút neskôr, prišli do haly hráči z Tóó Akadémie. ,,Nie je tam...!" 

,,Dobre, nezabudnite, že majú v tíme jedného hráča zo Zázračnej generácie. Ak sa dostaneme cez neho, potom postup do finále bude ľahší." povedala Riko s veľkým odhodlaním.

,,Yunoo!!" Odrazu na mňa z tribúny zakričí známy hlas. Obzriem sa a uvidím natešeného Kiseho, ako mi celý bez seba máva z tribúny. Potom si spomeniem na rozhovor s Kagamim a so sklamaným výrazom sa od neho odvrátim.

,,Huh? U-urobil som niečo zlé?" nepokojne sa opýtal Kise svojho senpaia, ktorý sedel hneď vedľa neho.

,,Odkiaľ to mám vedieť? Je to tvoja frajerka! Ty by si to mal vedieť!" povedal podráždene Kasamatsu-senpai. Po jeho slovách si Kise sklamane sadol na svoje miesto a začal premýšľať, kde by mohla byť chyba.

Keď sa zápas začal, obe strany začali hrať naplno. Po prvej štvrtine sme viedli len o dva body. No potom prišiel niekto, kto celý zápas otočí.

,,Meškáš!" vykríkol tréner Tóó Akadémie.

,,Už som tu či nie?" povedal znudene Aomine.

,,Choď sa rozcvičiť a zatiaľ si sadni na lavičku." povedal mu tréner s miernym povzdychom.

,,Majú nás úplne prečítaných." povedala nervózne Riko.

,,Všetko, čo o nás vedia majú od Momoi. Ona je niečo ako ich informátor. Zbiera informácie o svojich súperoch, aby ich potom vedeli ľahšie poraziť." objasním im celú situáciu s pokojným hlasom.

,,Tak preto dokázali prejsť cez moje Orlie oko...!" povedal Izuki-senpai so zamračenou grimasou.

,,Bude to ťažšie, ako som si myslela." povedala zamyslene Riko a práve vtedy zaznela píšťalka, oznamujúca začiatok druhej štvrtiny.

V druhej štvrtine sa nám stále darilo držať súperov o pár bodov nižšie, no ja som vedela, že dlho to tak nezostane. Naše zbrane a schopnosti používali proti nám a väčšina bodov, ktoré sme získali boli čistou náhodou alebo to bolo len šťastie. Vedela som, že na takú silu ešte nie sme pripravení. A keď sme si mysleli, že už to nemôže byť horšie, práve vtedy zaznela píšťalka na zmenu hráča a na ihrisko sa dostavil Aomine.

,,Yo... Tetsu." uškrnul sa Aomine, keď sa stretol s Kurokom.

,,Dlho sme sa nevideli, Aomine-kun." pozdravil ho Kuroko s vážnym výrazom tváre.

,,Tak toto je ten tvoj bývalý spoluhráč, Kuroko?" odrazu sa za Kurokom objavil Kagami so zápalom v očiach. ,,Prepáč, ale dnes nemáme v pláne prehrať." povedal Kagami so širokým úsmevom.

,,Heh! Tak na to sa rád pozriem. Pretože jediný, kto ma dokáže poraziť, som ja sám..." uškrnul sa Aomine a so zamračenou grimasou odišiel od nich preč.

Keď začali hrať, na ihrisku bol strašný chaos. Aomineho sme nedokázali zastaviť. Bol ako neriadená strela. Počas tretej a štvrtej štvrtiny, mali Kagami a Aomine medzi sebou nejaké spory a miesto toho, aby sme držali spolu ako tím, Kagami sa rozhodol hrať sám bez tímu. A to bola chyba, ktorá nás stála až priveľa na to, aby sme to zvládli.

,,Jeho tempo je príliš veľké na to, aby sme to zvládli." povedal udychčane Hyuga-senpai a dresom si z tváre utrel stekajúci pot.

,,Kagami-kun. Ak budeš takto pokračovať, presilíš sa a na basketbal môžeš na určitú dobu zabudnúť." povedala Riko smerom na Kagamiho.