Život so Zázračnou generáciou 2 (KnB)

8. Kapitola: Zlomené srdce

Prehra s Tóó Akadémiou nás veľmi zasiahla. Ešte dva dni po zápase boli chalani zronení a mrzutí. Ja a Riko sme sa ich snažili rozveseliť no bezvýsledne. Potrebovali sme zosilnieť no náš doterajší tréning bola len základná príprava na zápasy. 

,,Ah, potrebujeme nejakým spôsobom zosilnieť a to rýchlo...!" nervózne povedala Riko. ,,Ďalšie zápasy nám klopú na dvere a my sme stále len na základnej úrovni!" sklesnuto povedala a skľúčene si sadla na lavičku. 

,,Mali by sme vymyslieť nové techniky a ani naša kondícia nie je najlepšia..." ozval sa Hyuga-senpai, keď sa aj s chalanmi priblížili ku mne a Riko. Potom ma niečo napadlo.

,,Mohli by ste sa naučiť používať nové a staré techniky zároveň..." poviem s pokojným hlasom.

,,Ako to myslíš, Yuno?" opýtal sa ma zmätene Hyuga-senpai.

,,Mám priateľov, ktorý by vám to lepšie vysvetlili ako ja. Ak by ste súhlasili, opýtala by som sa ich, či by nám nepomohli s tréningom." poviem a svoj pohľad upriamim na Riko. Po mojich slovách všetci akoby dostali druhý dych a ich oči sa zo sekundy na sekundu rozžiarili ako vianočné svetielka.

,,Myslím, že v tejto chvíli každá pomoc sa nám zíde." povedala Riko a ku koncu sa nepatrne usmiala. Jemne som sa usmiala a odišla som viac na stranu, aby ma nevyrušovali pri hovore.

,,Hey, čo myslela tým Yuno, keď povedala že má priateľov, ktorý nám pomôžu?" zvedavo sa opýtal Kagami Kuroka.

,,Počul som už o nich ale nikdy som sa s nimi nestretol." odpovedal Kuroko pokojným hlasom.

,,Čože?!" vybehol Kagami. ,,Ty ani nevieš, s kým sa tvoja sestra stretáva? Čo ak sú to nejaký pofidérni ľudia alebo úchyláci?!!" rozčertene sa rozkrikoval Kagami.

,,Yuno vie, s ktorými ľuďmi má udržiavať kontakt a s ktorými nie. Takže s tým by som si ťažkú hlavu nerobil." pousmial sa Kuroko keď ma z diaľky pozoroval. 

Hovor z mobilu...

,,Haló?"

,,Ah, Hinata. To som ja..." poviem so širokým úsmevom.

,,Yuno-chan! Už je to dlhá doba! Ako sa máš?"

,,Mám sa dobre... Počuj Hinata, mám na teba a chalanov veľkú prosbu..."

Po desiatich minútach hovoru som sa vrátila späť k Riko a ostatným so širokým úsmevom. Všetci už netrpezlivo čakali, aké správy im nesiem.

,,Tak čo povedali, tí tvoji priatelia?" netrpezlivo sa opýtal Hyuga-senpai.

,,Musia sa opýtať trénera, ale oni osobne s tým súhlasia, takže môžete sa začať pripravovať na naše stretnutie."

,,Ako to myslíš?" nechápavo sa ma opýtal Izuki-senpai.

,,Myslím tým, že by ste si mali odpočinúť. Fyzicky ale aj psychicky. Nie som trénerka, ale radím vám ísť domov a poriadne si odpočinúť. Zajtrajší tréning bude náročný, nie len na vaše telo ale aj na vašu psychiku." poviem a na konci sa pozriem smerom na Riko.

,,Takže, urobíme tak, ako povedala Yuno. Doma si poriadne odpočiňte a zajtra sa všetci stretneme tu v telocvični a potom velenie preberie Yuno." sklesnuto povedala Riko a po jej slovách sa skupina rozpustila. Keď ostatní začali odchádzať, pristúpila som k Riko a jemne ju pridržala za rukáv uniformy.

,,Ak nesúhlasíš s mojim návrhom, tak mi to povedz." poviem s vážnym hlasom a pohľadom na ňu.

,,Nie, to nie je to, že by som s tým nesúhlasila len.... Na chvíľu som spanikárila, pretože som nevedela nič vymyslieť na to, aby zosilneli." povedala Riko so sklesnutým hlasom a vyzeralo to, že sa rozplače.