In Slytherin ✔️

8.Smrť

,,Profesor Lupin nás už nebude učiť!" vbehla v jedno pekné teplé popoludnie Daphne do klubovne, kde som s Dracom hrala šach a Pansy s Blaisom hádali kto vyhrá.

,,Čože?" zdvihla som zrak od šachovnice a prekvapene som sa pozrela na Daphne.
,,Profesor Lupin odchádza," zopakovala Daphne a zvalila sa do kresla pretože celú cestu bežala aby nám to rýchlo mohla oznámiť.
,,Kto nás teda bude učiť ďalší rok?" spýtal sa Blaise.
,,Dumbledor určite niekoho nájde," odpovedala za Daphne Pansy.
,,Dúfam, že to nebude ďalší vlkodlak," poznamenal Malfoy.
,,Profesor Lupin bol náhodou sto ráz lepší než Lockhart aj keď bol vlkodlak. Pravda, až na tú hodinu s prízrakom," znovu som sa pozrela na šachovnicu a radostne som zvýskla. Všetci ku mne prekvapene obrátili hlavy. Ja som iba prikázala veži posunúť sa a už si všetci všimli dôvod mojej radosti.
,,Už zase? Tretíkrát po sebe?" zastonal Draco.
,,Nabudúce to vyhráš," utešoval ho Blaise.
,,Možno," uškrnula sa Pansy.
,,No, to už asi nezistíme. Na čosi súrne som si práve spomenula," vyskočila som z kresla a rýchlo odišla z klubovne kým sa ma stihol ktokoĺvek ešte čosi spýtať.

Skutočne som si práve spomenula na čosi dôležité. Sľúbila som mame, že za ňou dnes popoludní prídem a o chvíľu už bude večer. Musela som si pohnúť.

Konečne som dorazila pred mamin kabinet. Zaklopala som a vošla.
Poobzerala som sa okolo seba. V maminom kabinete som bola po prvý raz. Mala ho zariadený podobne ako svoju izbu doma. Všade bolo možno vidieť modrú, jej obľúbenú farbu. Na stene visela zarámovaná fotografia mňa, otca a jej keď som bola ešte celkom malá. Všetci sme sa na fotke usmievali a ja som dokonca radostne kývala.

,,Erin, už som sa bála, že si na naše stretnutie zabudla," vyrušila ma z myšlienok mama.
,,Takmer sa stalo," priznala som. ,,Spomenula som si v poslednej chvíli."
,,Hlavné je, že si prišla. Musím ti povedať čosi dôležité."
,,Čo také?"
,,Nedávno prišiel list, v ktorom sa písalo, že tvojho otca..." zlyhal jej hlas.
,,Čo sa v tom liste písalo?" spýtala som sa ticho.
,,Že tvoj otec je mŕtvy," mama na mňa pozrela so smútkom v očiach. Hoci sa otec k mojej matke a mne správal za posledné roky čo s nami žil, veľmi kruto a bezcitne, moja mama ho mala rada. Keď som bola malá, tiež som ho mala rada, no teraz som sa ho desila čo vysvetľuje, prečo bol mojou najhoršou nočnou morou. Hoci som doteraz nedokázala pochopiť, prečo ho vždy mama ľutovala, teraz mi to došlo. Ľutovala som ho totiž tiež.

Moja mama mala červené oči od plaču a kruhy pod očami od nedostatku spánku. Prvý raz som si to všimla. Akosi sa aj mne začali tlačiť slzy do očí, hoci som otca nemala rada. A možno sa mi nechcelo plakať z jeho smrti, ale z toho akú bolesť spôsobil mojej mame aj po smrti.
Už som sa jej nič nepýtala i keď ma zaujímalo ešte množstvo detailov. Iba som podišla k mame a objala som ju.

Tak sme tam teda stáli a objímali sa. Cez okná dnu prúdilo slnečné svetlo a zalievalo nás akoby nás láskavo objímalo. Ale to som ja nevidela. Vnímala som iba moju drahú mamu, ktorá pri mne stála aj teraz, tak ako po celý život.

Nová kapitolka! Čo na ňu hovoríte?

Sophie