Minulosť je sviňa

Prológ

Bežala som ako o život. Vlastne bežala som o život. Na pleci sa mi hojdala taška plná vecí, ale žiadna vec, okrem nabitej zbrane by mi momentálne nepomohla. Myslím si, že ani s tou nabitou zbraňou by som sa pred tými piatimi chlapmi, ktorí za mnou bežali neubránila.

Bola neskorá noc a ja som momentálne uháňala ulicami Brusela. Za mnou bežalo asi päť statných mužov a nezdalo sa, že by spomaľovali. No mne už dochádzali sily a potrebovala som nejaký plán. Pred misiou som sa naučila, kde sa nachádzajú dôležité miesta, aspoň niečo.

Myseľ mi už bežala na plné obrátky, keď som zrazu zistila, že som na konci slepej uličky. No do riti... Zastala som a pozrela som sa ponad plece. Ten najväčší z nich čosi zvrieskol po holandsky, ale ja som mu nič nerozumela.

Začali sa ku mne približovať a ja som zvažovala svoje možnosti. V rohu uličky som si všimla malú, ale zato vysokú prepravku. Mám poslednú šancu, tak teraz alebo nikdy. Z celej sily som sa na ňu vyšvihla. Našťastie sa mi podarilo dostať na jej vrchol a zostávalo sa mi už iba modliť, aby bola dostatočne pevná.

Predo mnou bol plot, ktorý bol iba o trošku vyšší ako ja. Vyšvihla som sa z prepravky a skočila ponad plot. Ani ma nenapadlo myslieť na to, čo sa stane, keď dopadnem na zem za plotom. A zistila som, že ma to malo napadnúť. Pristátie bolelo ako sviňa.

Rýchlo som sa pozbierala a bežala som ďalej, tentoraz som už presne vedela, kde bežím.

Môj perfektný plán bol nastúpiť na prvý vlak, ktorý uvidím na stanici. Nečakala som, že tých vlakov tam bude pomerne veľa.

Pozrela som sa na tabuľu s príjazdmi vlakov, ako prvý tam svietil vlak do Londýna. Mal odchádzať presne v túto chvíľu. Ani som sa nad tým nezamyslela. Proste som sa rozbehla a na poslednú chvíľu som vbehla do vlaku, ktorý hneď potom, ako sa za mnou zavreli dvere vyrazil.

Vošla som do prvého kupé, ktoré bolo prázdne. Natiahla som sa na všetky sedadlá a zatvorila som oči.

Takže Londýn, perfektné miesto na nový začiatok. Aspoň dúfam...