Zobudila som sa na stoličke. Nechcem vedieť, ako som sa tam dostala.
Vstala som a skúsila som otvoriť dvere. Na moje prekvapenie neboli zamknuté. Vyšla som na chodbu a začala som sa prechádzať. Nevedela som, kam mám ísť.
Nakoniec som sa rozhodla, nájsť "moju izbu".
Po dlhom blúdení a otváraní rôznych dverí, som ju konečne našla.
Vošla som dnu, kľakla si na zem a chcela som si zobrať pištoľ a dýku. Nič tam nebolo. To sa dalo čakať.
Čo mám teraz robiť? Očakáva sa, že niekde budem?
Sadla som si, no dlho som tam nevydržala. Začala som sa prechádzať po izbe. Nevydržala som to a zase som vyšla na chodbu. Nikde nikoho, toto ma už začína desiť.
Zrazu sa spustil alarm. Snažila som sa upokojiť, ale nešlo mi to veľmi dobre. Bežala som po chodbách a hľadala som východ. Zvuk alarmu mi prenikal až do štipku kostí.
Po chvíli som už začala poriadne panikáriť.
Zastala som v nejakom vestibule a pozrela som sa nad seba. S veľkou úľavou som zistila, že nado mnou sa nachádza východ.
Vyskočila som a chytila som sa rebríka. Ufff, to bolo tesné. Šplhala som sa najrýchlejšie, ako som vedela.
Hore som zložila poklop a vyšla som vonku.
Ocitla som sa na ulici pred skladom. Musel to byť iný východ.
Poobzerala som sa a na rohu stál on. Ten debil.
Prišla som k nemu a povedala: ,,Čo to malo znamenať?!"
,,Chcel som, aby si sa poponáhľala." povedal znudene.
On nie je v poriadku.
,,Poď, už nás čaká taxík." povedal a vykročil dopredu.
Nasledovala som ho až k autu. Nastúpili sme dnu a odviezli sa na letisko.
Na letisku sme nastúpili do súkromného lietadla.
,,Muselo to byť?" spýtala som sa ho s nadvyhnutým obočím.
,,Mám predsa nejakú úroveň."
Sadla som si do sedadla a pozrela von z okna.
O pár minút sme už vzlietali.
Berlín, už sa teš.
YOU ARE READING
Minulosť je sviňa
ActionAnna je bývalá ruská nájomná vrahyňa. Pri svojej poslednej misii sa rozhodla zavesiť svoje remeslo na klinec a vydať sa do Londýna začať nový život. Myslí si, že keď zabudne na svoju minulosť a stane sa normálnym dievčaťom, bude všetko v pohode, ale...
