Minulosť je sviňa

2. Kapitola

Neočakávala som, že ma tak rýchlo nájdu. Nebola som taká naivná aby som si myslela, že takto to bude navždy.  Ale toto som vážne nečakala.
V tom liste bola napísaná len adresa a dátum, nebolo tam napísané nič iné a to ma najviac desilo.
Ďalší problém bol v tom, že ten dátum sa zhodoval s dnešným, takže mám pred sebou ťažké rozhodovanie. Vybavená som bola. V mojej taške bola dýka, slzák a jedna pištoľ. Stavím sa, že tam bude kopec ozbrojených ľudí a je možné, že sa nevrátim živá.
Keby si po mňa prišli, bolo by to ešte horšie.  Nie som až taká zbabelá, že by som sa na to teraz vysrala.
Skontrolovala som si tašku, zastrčila som si dýku do čižmy,  pištoľ za opasok a dala som si svoje čierne vlasy do copu. Zhrabla som svoju športovú tašku v ktorej sa nachádzal celý môj majetok.
Ulicu, ktorá bola napísaná na papieri som poznala veľmi dobre. Bola to jedna z tých ulíc, na ktorých sa nechcete ocitnúť v noci sami. Vlastne ani cez deň.
Našla som budovu, o ktorú išlo. Bol to opustený sklad. Zhlboka som sa nadýchla a vykročila som smerom k dverám. Chcela som ich otvoriť, lenže kľučka mi zostala v ruke. Tak som tie dvere proste vykopla.
Nečakala som, že vnútri nikto nebude. Bolo to tu úplne prázdno, až na pár kartónov, ktoré sa tu povaľovali.
Chvíľu som sa tu prechádzala a hľadala som podozrivé veci.
Už som si myslela, že to proste vzdám, keď som zrazu stúpila, na miesto ktoré strašne zavŕzgalo.
Skúsila som na to znovu stúpiť a zase to zvláštne zavŕzgalo.
Vytiahla som dýku a snažila som sa vybrať aspoň jednu parketu.
Vybrala som ju mi spadla sánka.
Črtal sa tam akýsi poklop. Neváhala som a začala som dávať preč aj zvyšné parkety.
Podomnou bol poklop kruhového tvaru. Mal iba jednu zámku.
Toto hravo zvládnem. Vybrala som si z copu jednu sponku a strčila som ju do zámky. Pomaly som ňou krútila, až kým som nepočula cvaknutie.
Poklop som odsunula nabok. Bola tam tma a rebrík, ktorý viedol dole.
Skontrolovala som svoje zbrane a rozhodla som sa, že nechám tašku hore. Nikto tu aj tak nebol.
Pomaly som schádzala po rebríku. Nič okrem kvapkajúcej vody tu nebolo počuť.
Prešlo už aspoň pätnásť minút, keď som na konci videla svetlo.
Zišla som až nakoniec a skočila som dole. Pristála som na nohách a okamžite ma obkľúčili ozbrojení muži a ženy.
Spoza rohu sa vynorila moja stará známa.
,,Ale, ale pozrime sa kto sa rozhodol ukázať. Už sme na teba dlho čakali." povedala škodoradostným tónom.
. . .
Ďalšia kapitola je vonku. Táto je trošku kratšia, ale chcela som ju nejako zaujímavo ukončiť, čiže sa mi neoplatilo pokračovať.
Slzák = obranný sprej, ktorý protivníkovi striekneš do očí, aby nevidel.