Minulosť je sviňa

4. Kapitola

Ráno som sa zobudila skoro? Neviem, nemala som pojem o čase, neboli tu hodiny a ani okná. Vlastne asi som pod zemou? Neviem, ja vážne neviem.
Ledva som sa postavila, chrbát ma extrémne bolel. To bude z tej prepychovej postele.
Na stole som zbadala krajec chleba a pohár s vodou. Takže all inclusive. Bože, ja sa tu mám ako prasa v žite.
Sadla som si na tú neexistujúcu stoličku. Zjedla som raňajky a mám podozrenie, že ten chlieb nebol celkom v pohode.
Sedela som na posteli a zízala do steny oproti mne. Nemala som prehľad o čase a už mi z toho prepínalo.
Začala som sa prechádzať hore dole po izbe. Z toho ticha mi hučalo v hlave a mala som pocit, že sa čoskoro zbláznim.
Zobudila som sa na otváranie dverí. Musela som zaspať...
Dnu vošla moja najobľúbenejšia osoba pod slnkom.
,,Dobrý večer, Anna. Prepáč, za to čakanie. Chutili ti raňajky?"
V tú chvíľu ma naplo a vyvracala som sa na jej topánky. Aspoň mám dobrý zásah.
,,Bože, fuj!!!" dramaticky zvrieskla moja šéfka. Štekla na svoju asistentku, ktorá jej to okamžite začala utierať servírkou.
,,Zdvihni sa a poď za mnou." prikázala mi tá krava.
Neochotne som sa zdvihla a nasledovala som ju.
Po pár minútach sme zastali pred prekvapivo ďalšími bielymi dverami, ale tentoraz za nimi bola malá pracovňa. Na stole boli rozložené rôzne mapy, dokumenty. Všade boli knihy a vyzeralo to tu celkom útulne.
,,Tu si môžeš celú misiu naplánovať a až potom sa vydáš do terénu."
Šéfka pokynula ostatným, aby vyšli von a zavreli dvere. Keď vyšli spustila.
,,Na plánovanie máš jeden deň. Zbrane a ostatné veci, ti poskytneme. V teréne budeš maximálne päť dní. Keď sa ti to nepodarí, zabijeme ťa. Keď sa ti to podarí, máš slobodu." oznámila mi.
,,A čo je vlastne moja úloha?"
,,Tvoja úloha je zavraždiť jednu časť klanu. Je to iba päť ľudí. Zvyšok klanu sa po ich smrti určite rozpadne. Nesmú zistiť kto si, v žiadnom prípade!!! Inak..."
,,Jasné, jasné. A čo také urobili?"
,,Vypálili našu hlavnú pobočku v Moskve. Ešte predtým z nej ukradli všetky peniaze."
,,Asi to nebudú úplní debili."
,,Nie, nie sú."
,,Tak asi môžem aj začať plánovať. Ešte niečo?" spýtala som sa a snažila sa ju už konečne vyhnať.
,,Je tu ešte jedna vec." povedala záhadne a otvorila dvere.
Vo dverách stál ten najväčší idiot na svete. Na tvári mal ten svoj priblblý úškrn, za ktorý som ho chcela zaškrtiť.
,,Ahoj, zlatko. Dlho sme sa nevideli." povedal posmešne.
,,Budeš musieť pracovať s Connorom." dodala šéfka a škodoradostne sa usmievala.