Štokholmský syndróm

Kapitola prvá Deň, ktorý nemal nikdy prísť

„Lottie!" zvolala matka zdola, „Lottie, hostia prídu o chvíľu. Už nemáme žiaden čas!"

„Áno, mami. Už idem!" zakričala Lottie z izby, ktorú mala na poschodí. V izbe bol tmavočervený koberec s dlhými niťami. Pod ním bola drevená podlaha z dubového dreva, ktorá kde-tu zavŕzgala, keď cez ňu Lottie prešla.

Bola slnečná májová sobota, desať hodín ráno. Charlotte Murrayová stála tesne pred zrkadlom, keď si rukami vyhladzovala nazbieranú, obrovskú, ružovú sukňu. Dnes bol jej veľký deň. Dnes sa stane oficiálne prvou ženou v rodine Murrayových, ktorej meno sa zapíše do niekoľkých firemných kníh. Lottie si však neuvedomovala význam týchto kníh, pretože len dnes oslávi jedenáste narodeniny.

„Záhradná party, záhradná party," opakovala Lottie veselo.

So širokým úsmevom na tvári sa pozrela do zrkadla. Roztvorila mačacie smaragdové oči a niekoľkokrát zažmurkala.

„Lottie, ak nechceš, aby som poslala tvojich priateľov naspäť domov, ihneď poď do kuchyne!" pohrozila matka.

Lottie sa zhlboka nadýchla. Vyzerala ako snehulienka – bola neskutočne krásna.

„Idem," odvetila potichu a rýchlym krokom zišla po točených schodoch smerom dole.

Schody viedli do veľkej predsieni. Lottie prešla cez ňu priamo do jedálne, kde bol dlhý stôl z ebenového dreva. V kuchyni bolo neprimerane veľa svetla, vďaka obrovskému viktoriánskemu oknu. Cez okno bolo však vidieť do celej záhrady.

„Už sú tu všetci?" spýtala sa Lottie naliehavo, „prišla aj Chloe?"

Matka Lottie súhlasne prikývla. Stála za barovým stolom so šálkou kávy. Keď sa Lottie rozbehla do záhrady, jej matka položila šálku na stôl, a potom prešla ďalej do obývacej izby. „Drahá," oslovil ju manžel.

Madison nadvihla bradu k nemu. „Sľubujem, že deti budú len na záhrade. Viem, že máš veľa práce, miláčik," okamžite sa narovnala a s letmým úsmevom ho pobozkala na líce.

„Ďakujem ti. Dobre vieš, že milujem svoju dcéru, no ľudia z firmy na mňa tlačia. Musím tie dokumenty odovzdať čím skôr."

Madison zľahka nadvihla oba kútiky svojich pier. „Lottie bude sklamaná, ale pochopí to," dodala a podišla bližšie k skrini a otvorila ju.

Z desiatok šiat, ktoré viseli v skrini ako vo výklade, si vzala ružové kokteilové šaty a biele lodičky. Potom vošla do kúpeľni, ktorá bola na poschodí, hneď oproti izbe, ktorá patrila Lottie. Kúpeľňa bola menších rozmerov. Bolo v nej umývadlo, kotol, práčka a luxusná, rohová vaňa. Madison si opláchla tvár studenou vodou, osušila sa a dala si make-up. Približne po desiatich minútach sa pri dome zastavilo niekoľko áut. Medzi hosťami bola aj Madisonina nevlastná sestra Avery Millsová. Na sebe mala dlhé, modré hodvábne šaty s krátkou vlečkou. Hoci boli nevlastné sestry, nikto by to nepovedal. Madison a Avery boli navlas rovnaké. Mali rovnako dlhé hnedé vlasy, veľké zelené oči, svetlú pleť a výraznú špicatú bradu. Po príchode Avery sa atmosféra v dome zmenila.

„Dlho som ťa nevidela, Maddie," oslovila ju Avery pri dverách.

„Mali sme veľa práce, sestrička. Ja a Ander pracujeme v politike," zdôraznila Madison, „z novín predsa vieš, o čo ide. Kauzy, ktoré vyplávali na povrch nám robia vrásky. Ešte chvíľu a mám pocit, že mi exploduje hlava. Ľudia si nechcú nič vysvetliť a ja ani môj-"

„Dobre, dobre," zamumlala Avery. Nasilu podala Madison veľký darček zabalený v zlatom papieri a prešla cez terasu do záhrady. „Neprišla som sem, aby som sa s tebou rozprávala o politike, vláde ani o tých kauzách, pre ktoré si ty a ten tvoj skvelý manžel terčom posmechu. Lottie má dnes narodeniny... prišla som sem kvôli nej."