Štokholmský syndróm

Kapitola tretia: Sladkých sedemnásť

Lottie sa sústredila na hlasy, ktoré boli v blízkosti dverí. Začula Logana, ako kričal čosi do telefónu. Do toho mu Blake tvrdil, že už nie je malý chlapec a firmu dokáže viesť aj bez neho. Logan mu na to neodpovedal, namiesto toho zdúchol. Ostalo ticho. Krátko na to buchli dvere a Lottie ihneď pochopila, že odišiel aj Blake. Krátko na to sa však vrátil naspäť do domu. Zliezol dole do pivnice a prešiel rovno k Lottie.

Pochodoval hore-dolu. „Ten hlupák!" vrčal.

Lottie sa sústredila na jeho zrýchlený krok. Vďaka jemnému opätku, vedela určiť, kde sa nachádza. Bol dostatočne ďaleko na to, aby bola terčom jeho výbuchu, no nie na to, aby k nej neskočil. Posledné dni sa držal, aby nespravil chybu, ale...

„Chce mi zobrať firmu," vyštekol a zastavil sa. „Myslí si, že nedokážem viesť firmu. Hlúposť. Za posledný rok a pol len prosperuje, a to len vďaka mne! Keby to bolo na mne, vykopol by som ho. Ako si to dovoľuje, do pekla!"

Lottie sa neodvážila ani len prehovoriť. Znenazdajky však pocítila podivné teplo na hrudi. Neboli to žiadne motýliky, ale pocit strachu. Cítila, ako na ňu Blake civel. Možnože to bol len pocit, ale bol ohromný – hmatateľný. Intuitívne sa pritúlila ku kolenám a stisla pery.

„Piánko, ak by som ťa chcel zmasakrovať, už by si tu nebola."

„To nie sú slová, ktoré by ma dokázali upokojiť," prehodila Lottie, no ostala v rovnakej polohe. „Cítim tvoj pohľad, Blake. Prosím, prestaň s tým."

V jej hlase už dávno nebolo počuť obavy. Práve naopak. Každým rokom bola prívetivejšia, hoci vždy mala tendenciu sa brániť.

„Je dobré ak to cítiš," odvetil.

„Tak s tým prestaň."

„Prečo?"

„Pretože sa mi to nepáči. Cítim sa ako lovená zver."

V tom k nej Blake skočil – presne ako lev – zdrapil ju za bradu a prisal sa jej na pery. Jeho pery boli vrelé, plné vášne a niečoho, čo Lottie nepoznala. Mali chuť po mäte, no až keď jej vložil jazyk na ten jej, ucítila slabé tóny citrónu. Telo ju okamžite zradilo. Trvalo to večnosť, kým bola schopná sa od neho odstrčiť.

„Šibe ti?" oblizla si spodnú peru. Stále ho cítila v ústach. „Prečo si to urobil?"

„Lebo som chcel," povedal víťazoslávne. Bolo počuť, ako sa zasmial. „A to je len začiatok, maličká."

Lottie odmietavo pokrútila hlavou. Keď Blake konečne odišiel, narovnala sa. Cúvla naspäť k ľadovej stene a vzdychla. Znova si oblizla spodnú peru, akoby si snažila pripomenúť bozk, ktorý jej Blake daroval. Jeho pery boli plné, no nie veľké. Dravé a jemné zároveň.

„Do frasa!" zvýšila hlas. Aj napriek tomu, že bol Blake napriek rokom stále milý a galantný, stále to bol jej únosca – ibaže jej telo tento fakt úplne vynechalo. „Ako je možné, že ma rozpálil jediný bozk od muža, ktorého ani nevidím? Kriste."

***

Blake akurát vstúpil do kancelárie, keď na neho zvolal Logan. Otočil sa. Chvíľu sa tváril, že ho zaujíma, ako mu dohováral, no potom len tak bez slova odpochodoval po chodbe preč. Po ceste narazil na Madison Murrayovú. Hneď ako ho zbadala, tak mu venovala sériu úprimných úsmevov.

„Vyzeráš dobre, Blake," povedala mu. Zľahka ho pohladila po pleci. „Ako sa ti darí? Dlho som ťa nevidela, dúfam, že si v poriadku."

„Musím sa ti s niečím priznať." Prisunul sa k Maddie bližšie. „Vie v mojom živote niekto-"