Golem 2

Chapter 103

L O U I S

Sledujem svojho priateľa, ako sa skláňa nad mŕtvou Natalie a snaží sa ju uzdraviť. Vidím, že sa sústredí, ale stále sa nič nedeje. Prinútil som ho, aby to uzdravovanie skúšal ďalej, pretože jednoducho odmietam uveriť, že taká silná bytosť ako Golem, by si neporadila s pár škrabancami. Je mi jasné, že by ju nemohol uzdraviť, ak by šlo o smrteľné zranenie, pretože to nejde. Nik nedokáže vzkriesiť mŕtveho človeka. Je to proti prírode. Golem je v podstate stvorený prírodou a myslel som, že by sa mu mohlo podariť uzdraviť minimálne neškodné škrabance, ktoré určite neboli príčinou smrti. Bolo to zrejme iba moje zbožné prianie.

„Možno sa len poriadne nesnažíš," s povzdychom si založím ruky na hrudníku a začnem jemne podupkávať nohou do zeme. Harry ku mne zdvihne pohoršený zrak a odtiahne ruku od mŕtvej. Viem, že by som ho nemal provokovať, pretože už vo chvíli, keď sem za mnou prišiel bol dosť naštvaný. Pohádal sa so Xeniou, čo vlastne nie je nič nové, ale javím na ňom akési zmeny. Povedal by som dokonca, že ho to trápi.

„Myslíš si snáď, že ten usvedčujúci nápis pre mňa nie je dostatočnou motiváciou?" oborí sa na mňa. Myknem plecami. „Louis, proste to nejde. Dáva to zmysel, vieš? Ona je jednoducho mŕtva. Jej telo sa už nedokáže zregenerovať. Ak by niečo také šlo, tak by som mohol pokojne oživiť človeka Harryho aj každého mŕtveho, ktorý zomrel."

„Skvelé, a čo teraz?" spýtam sa ho. Naozaj som sa spoliehal na to, že to pôjde. Hlavne som teda dúfal. Mali sme sem len prísť, ja by som mu to ukázal a on to mal uzdravením odstrániť. Potom sme mali vypadnúť, aby nás tu nikto nenachytal. Vôbec netuším, kedy sa tu zjaví detektív Logan  a predstava, že by sem čochvíľa vpadol a našiel nás, ako sa skláňame nad mŕtvolou, mi spôsobuje nevoľnosť a potenie dlaní. Dobre, že tu nie je Zayn, pretože ten by už panikáril.                             

„Až sa mi ten chorý kokot dostane pod ruku, urobím z neho rešeto. Ja ho fakt zabijem, Louis," začne sa rozčuľovať a odlepí sa z podlahy. Chodí sem a tam a škrabe sa na čele z nervozity.

„Ty už nikoho zabíjať nebudeš. Práve kvôli vražde Raffaela máme tento problém," pripomeniem mu. Chápem, že ako Golem sa dokáže naštvať viac ako ktorýkoľvek smrteľník, ale práve to ho dostalo do tejto situácie.

„Musíme sa ho nejako zbaviť. On totiž s týmto neprestane. Toto je vyhlásenie vojny," ukáže prstom na ten nápis. Nemôžem povedať, že by to nebola pravda, pretože samého ma tieto myšlienky víria hlavou. Charlie nám týmto jednoznačne vyhlásil vojnu a naozaj si koleduje o to byť zneškodnený. Ak ho polícia chytí, tak by mohol prehovoriť a to by nebolo dobré. „Oddelím mu hlavu od tela a upálim ho," vysloví svoj plán. Vo chvíli, keď túto vetu vysloví, tak sa mi v hlave rozsvieti. Prečo ma to preboha nenapadlo skôr? V podstate je to jediná možnosť, ako sa toho zbaviť, hoci nie je príliš šťastná.

„Počuj," odkašlem si po chvíľkovom tichu a poškrabem sa na brade. Harry zdvihne zrak. „To tvoje dvíhanie teploty...ako to presne funguje?" ukážem na jeho ruky. Spomeniem si ako dopadli Xeniine boky, keď sa jej dotkol krátko po tom, ako prestal horieť. Zachránilo ju iba to, že sa jej dotkol cez oblečenie a o krátko na to padli do ľadovej vody.  V opačnom prípade by Xenia doslova prišla o kožu v tých miestach.

„Prečo sa pýtaš?" Harry najprv nechápavo skrčí obočie, no po sekunde ho uvoľní a významne sa pozrie na mŕtvu ženu. Evidentne mu to takisto došlo z mojej otázky a pristúpi bližšie. „Nie je to zlý nápad, až na to, že ja to neviem ovládať. Aby som niekoho popálil, musím sa buď poriadne naštvať alebo...by musela prísť Xenia a dať mi pusu. Som síce nasratý, ale nie až tak, aby mi vzbĺkla dlaň a Xenia mi pusu dať už nechce," odfrkne si naštvane. Už mi je jasné, prečo je taký nevrlý. Dal by som ruku do ohňa za to, že na ňu znova niečo skúšal, ale ona sa bránila. Spomínala mi, že sebou už nenechá zametať. Na jednej strane sa jej nedivím, ale na tej druhej, by som si želal, aby tí dvaja konečne našli spoločný pokoj.