Golem 2

Chapter 119

„Čo ty si to vlastne za človeka? Ako sa opovažuješ?" vykríknem po zdĺhavom tichu, kedy na seba všetci len zízame. Zaynova tvár vystrieda všetky farby dúhy než sa rozhodne ponechať si červenú fasádu. Hnevá sa určite na mňa, no v skutočnosti by sa mal hnevať sám na seba a byť zo seba sklamaný. Ja teda som.

„To isté som sa chcel spýtať ja teba," precedí pomedzi zuby a priblíži sa ku mne, „Ako sa dočerta opovažuješ dať mi facku? Preskočilo ti?"

„Dám ti pokojne ešte jednu, ak sa budeš naďalej takto sprosto pýtať," naznačím to rukou, ktorú mi však ihneď chytí Harry.

„Xenia, nerozčuľuj sa," snaží sa ma upokojiť, ale ja sa mu zo stisku vyšmyknem a priblížim sa viac ku Zaynovi. Ten na mňa nadvihne obočie a zatvári sa tak akože je zvedavý, čo sa mu ešte opovážim urobiť. Harry ma znovu chytí, tentoraz za obe ruky a stiahne ma ku sebe. Natočí mi tvár na seba, lebo odmietam spustiť Zayna z očí. Som taká vytočená, že si opäť cítim žilku, vibrujúcu na mojom spánku. Pochopiteľne mi srdce búši aj od adrenalínu a nervov. Prisahám, že neexistuje človek, ktorý by ma vedel vytočiť viac ako Zayn. „Snáď sa tu s ním nechceš pobiť, že nie?" Harry mi stisne bradu pevnejšie, aby som ho vnímala.

„Si v poriadku?" spýtam sa po chvíľke hľadenia do zelených očí a sama mu chytím tvár. Skôr než mi stihne Harry odpovedať, počujem ako Zaynovi unikne ironický smiech. Obaja na neho pozrieme.

„Isteže je v poriadku. Čo by mu bolo? Nechápeš, že je socha?"

„Z teba urobím sochu, ak okamžite nesklapneš," vypľujem do vzduchu vyhrážku a myslím to smrteľne vážne. Som v takom stave, že by som sa ozaj bola schopná s ním pobiť.

„Vieš, čo je tvoj problém, Xenia?" spýta sa ma neberúc ma vážne a poškrabe sa na brade. Na perách má jemný úsmev. „Ty nechceš vidieť realitu. Tak, ako na nás ľudí poviem, že sme ľudia, lebo nimi sme, na zvieratá poviem, že sú zvieratá, lebo nimi kurva sú, tak aj na Golema poviem, že je socha, pretože ňou je. Nie je to urážka."

„Ja dobre viem, kým je, ale ty ho nebudeš biť. Nemáš právo."

„Isteže mám. Neposlúcha, tak som ho udrel, aby pochopil, že robí zlú vec. Nie je to žiadna veda, ale ty sa tváriš, akoby to bol zločin," pretočí očami.

„Mňa nezaujímajú tieto tvoje omáčky. Už nikdy v živote ho neudrieš, lebo budeš mať problém so mnou, chápeš?"

„Dobre, to už by stačilo. Obaja ihneď prestaňte," vloží sa do toho Harry a posunie ma za seba. Zahľadí sa na Zayna, ktorý sa drzo baví. Ruky si zarazí do vreciek čiernych nohavíc a pozoruje ma, aj keď Harry stojí priamo pred ním. „Bude lepšie, keď pôjdeš a radšej sa mi niekoľko dní neukazuj na oči."

„Obávam sa, že túto tvoju požiadavku nebudem môcť splniť, priateľu. Spomínal som ti už včera, že potrebujem tvoje služby, konkrétne služby tvojej firmy. Rozširujem svoj biznis. Dnes to už nechám tak, ale chcem, aby sme sa čo najskôr stretli a prediskutovali to." Zayn trvá na svojom a dokonca mu už zmizol aj ten otravný úsmev z tváre. Táto novinka o jeho novom biznise ma prekvapí, avšak čo ma udivuje ešte viac je to, aký je zrazu profesionálny, keď sa jedná o prácu.

„Niekedy budúci týždeň, zavolaj mi," Harry mu profesionalitu opláca. Práve teraz sa spolu bavia pokojne, akoby sa uplynulé minúty vôbec nestali.

„Fajn. Zatiaľ dohodnem architekta a poviem ti, ako som pochodil," informuje ho a potom pozrie na mňa. Celú si ma premeria tým jeho jantárovým pohľadom, z ktorého ma mrazí a pokojne sa s nami s rozlúči jednoduchým pozdravom. Zmizne za dverami a ja sa šokovane a s rukami vbok obrátim na Harryho.