Before you go

VIII.

Ponuka to bola neodmietnutelná a tešil som sa na ňu, kým som nezistil koho mi tréner vybral.

Z lanovky vystúpil onen Park Seonghwa s jeho matno čiernym snowboardom a zabijáckym pohaldom.

Hlasno som preglgol a prezrel si ho no skôr než som stihol prísť až ku nohám prišiel ku mne a za bradu mi zodvihol hlavu.

"Na čo čumíš krpec?" zavrčí hrubým hlasom a ja zamrznem.

S TÝMTO ČLOVEKOM MÁM SÚŤAŽIŤ?!

"N-nič." jedine čo zo mňa vyjde.

Rýchlo pricupkam ku trénerovi. "Prečo práve on?" zašepkám a pozrem na trénera.

"Je to k tvojím výkonom primeraný súper." povie pokojne, ale ja takmer umrem stresom.

"ALE VEĎ ON JE MAJSTER KÓREI V SNOWBOARDINGU AKO MÔŽEM BYŤ ROVNÝ SÚPER?!" poviem trochu hlasnejšie než som chcel a keď ma niekto otočí ku sebe tak vypustím dušu.

"Máš s tým nejaký problém maličký? Tak či tak nemáš šancu poraziť čas pod 40 sekúnd na tejto zjazdovke. Proste sa len spustíš dole a pripustíš si to, že na mňa nemáš." povie a na tvári ma jemný úškrn.

Opäť som hlasno preglgol. Celu dobu sa mi pozeral do očí a ja som z toho zimomriavky.

Bože toto je hádam najhorší deň za celý pobyt tu."Tak na štart pusinka." povie uchilne a začne sa chystať na štarte.

Bledý sa zhlboka nadychnem. Že pusinka. No mne je zle, čo som ja dáka striptérka.

"Hongie sústreď sa. Žiadne chyby daj do toho všetko." prednesie tréner a ja už stojim na štarte.

Zhlboka sa nadýhcnem a vydýhcnem aby som sa upokojil a zameriam svoj pohľad a myseľ na svah.

"Musím ho prekonať." šepkam pre seba a keď započujem sirénu sa prudko a silno odrazím.

Hneď prvé sú vlnky na ktorých však urobím malú chybu no moc ma to nestojí.

O ďalších pár metrov je malý skok, ktorý som zvládol našťastie výborne.

Rampa, skok, prudká zákruta, zjazd a už som dole.

Prišli sme takmer naraz a hneď som si ľahol na zem a zhlboka dýchal.

Cítil a počul som, že Seonghwa je nepokojný a rozčuľuje sa nad niečím.

Postavil som sa, dal dole snowboard a pozrel na cedulku s časom kde bolo 43,3 Seonghwa 43,5 Hongjoong.

Jemne som sa usmial a zamyslel som sa nad chybou ktorú som urobil ako ju nabudúce neurobiť.

Pozrel som sa na Seonghwu, no nevidel som ho nikde, až dokým ma niekto nesotil na zem.

Spadol som do snehu a otočil sa na dotyčného, ktorý bol nečakane práve on.

"Č-Čo robíš?" zakokcem a stále sedím na zemi.

"Odpoveď nepotrebuješ." zavrčí hlasno a zabíja ma pohľadom. "Dnes o ôsmej buď na mojej izbe inak to neskončí dobre."

Rýchlo, ale strpnuto prikivnem a vystrašene na neho pozerám.

"Šikovný." zašepká a potlapká ma po hlave.

"Čo po mne chce... O čo mu ide?" ide mi hlavou a keď vidím, že už je ďaleko sa pomaly zodvihnem a zbalim si veci.

Zmrznutý sa nejako dotackám až na ubytovňu, kde hneď zalezjem s jedlom do izby a schuti sa najem.

"Zajtra ho porazím." zašepkám pre seba a vezmem si čisté oblečenie a rozhodnem sa ísť do sauny a potom do sprchy.

°°°

Mám taký menší problém s tým, že mi pomaly dochádzajú predpísané kapitoly a nestíham ich predpisovať takže, keď vydám túto kapitolu bude asi na pár dni pauza, kým si nové predpíšem.

Ďakujem za pochopenie a podporu a bola by som moc moc rada keby ste si tento watt pozdielali po kamarátoch lebo stále sa to nejáko nechce rozbehnúť a ľudia ne pribúdajú, ale naopak ubúdajú. Prípadne ak niekto vie, že možno niečo zlepšiť alebo zmeniť aby to zaujalo ľudí.

Ešte raz ďakujem, užívajte a have a nice day!

24. 1. 2022