⚠️Warning: v tejto kapitole sa nachádzajú 15+ scénky a aj scénky ktoré môžu byť pre citlivejších čitateľov nepríjemné.⚠️
°°°
Bol som už nalepený celým telom na stene ale Hwa sa nezastavoval a keď bol pár centimetrov od mojej tváre sa podlo usmial a pozeral mi do očí pohľadom z ktorého ide strach.
"Čo robíš?" zo všetkých síl sa snažím nekoktať a po hlbokom nádychu prehovorím.
"Ideme sa pohrať cica. Nemôžem dovoliť aby si zajtra vyhral a preto sa postarám o to aby si na preteky ani nenastúpil." uškrnie sa a jeho veľkými pevnými rukami mi silno stačí boky aj ticho zaknučím.
"Nechaj ma! Nič som ti neurobil." snažím sa zo všetkých síl mu odtiahnuť ruky z mojich bokov, ktoré doslova drtí.
"Kľud, keď budeš dobrý chlapec to ani nemusí bolieť ale ak nebudeš poslúchať, tak budeš prosiť aby si bol mŕtvy." schuti sa zasmeje a ho začnem mojimi boužial malými rukami biť do hrude a mykať sa čo mi telo dovolí.
"Pusť ma!" zakričím ale umlčí ma jeho jazykom v mojich ústach a začne ma dravo a nadržane bozkávať.
Nespolupracujem a jemne ho zataham za vlasy ale ako keby to bol masochista, ešte pridá na vášnivosti a rukou mi zájde pod tričko.
Na chvíľu mi újde myseľ a keď mi začne treť medzi prstami bradavku, ticho mu vzdychnem do úst.
To ho ešte viac vyprovokuje a ja už myslím na najhoršie a keď sa ocitnem znova pri zmysloch a bruchom na posteli sa mi moja teória o najhoršom len potvrdí.
Strhne zo mňa tričko a započujem zvuk trhajúcej sa látky ktorú o pár sekúnd na to zacítim pevne utiahnutú okolo mojich rúk za chrbtom.
Znova sa začnem metať ale on mi len dá niečo ako loptičku na ramienkách do úst a zapne mi ju za hlavou.
Snažím sa kričať ale kvôli tej veci v ústach zo mňa vyjde len tlmeny zvuk.
"Prosím, pusti ma..." zašepkam tlmene a zrazu som bez nohavíc. Popravde už ani nestíham vnímať čo sa deje, ide to rýchlo...
"Ak budeš poslúchať a nebudeš robiť problémy tak ti rozviažem ruky a tú užitočnú vecičku čo máš v tvojej špinavej papulke ti dám tiež preč." zašepká mi do ucha hrubým, dominantným a arogantným hlasom.
Započujem hlasný zvuk plesknutia a hneď na to štipľavú bolesť na zadku. Neudržím sa a újde mi pár sĺz.
"Mhm~ Tak dobrú prdelku som ešte nemal~" povie nadržane a zacítim jak mi na ňu pluvne a opäť ma po nej buchne.
Zaknučím... Pociťujem extrémnu bezmocnosť... Cítim sa jak bez duše jak len schránka... Nemôžem sa na nič a veľmi dobre si to uvedomujem.
Z myšlienok ma vytrhne silná bolesť na mojom zadku a uvedomím si, že ma uhrizol a nie len tak ale do krvy.
Už to viac nedokážem držať a začnem hlasno plakať, no vec v mojich ústach mi v tom perfektne zabraňovala.
"Pozrime sa aký poslušný." zameje sa a započujem rozopinanie zipsu a hneď po tom uvidím jeho nohavice kúsok od postele.
Zodvihne ma a dá ma klačať. Z nejakého zatiaľ neznámeho dôvodu je zrazu predomnou.
YOU ARE READING
Before you go
FanfictionMladý chlapec menom HongJoong dokázal niekoľko veľkých úspechov, ktoré by len tak niekto nedokázal. No samozrejme s pribudajúcou slávou prišli aj ľudia ktorý sa mu to snažili prekaziť ale aj problémy z minulosti. Padari sa mu ľudí presvedčiť o jeho...