Before you go

IX.

Po poriadnej horúcej sprche, ktorá mi tak chýbala som sa usušil a zabalil sa do osušky.

Rýchlim krokom s osuškou okolo seba a vecami v rukách som sa rozutekal ku mojim dverám od izby.

Samozrejme mi to niekto musel prekaziť a môj útek do izby zastavila silná a veľká ruka vo dverách.

"Ideme zo sprchy cica?" povie nechutne Seonghwa a ja prekrutim očami.

"Ano nejaký problém?" poviem nevrlo a snažím sa prejsť popod jeho ruku, no namiesto toho mi pred nosom zabuchol dvere od izby.

"Nie nie, len sa chcem trochu porozprávať hroooozne sa nudím." pretiahne a ja o krok ustupim keďže viem, že sa do izby tak ľahko nedostanem.

"Nájdi si niekoho iného na rozprávanie ja sa chcem prezliecť ak si si nevšimol." odpoviem a poukažem na moju osušku.

"Hmm... Ukáž." povie a prstom mi odtiahne osušku z hrude aby videl. Neviem čo chcel vidieť ale hneď som mu to znemožnil tým, že som odstúpil ešte ďalej a osušku si riadne utiahol.

"Kľud krpec. Bež sa teda prezliecť a večer ťa čakám opovaž neprísť dopadneš zle." zavrči a zmizne v svojej izbe.

Konečne sa dostanem aj ja do svojej izby a zamknem sa tam.

Prezlečiem sa konečne do normálneho oblečenia a pozrem sa v zrkadle.

Trochu si utiahnem viac tričko aby som mal výraznejší pás a urobím si mašličku na teplákoch.

Pozrem sa do zrkadla a jemne sa učešem aj keď mám stále mokré vlasy.

Pozrem sa na čas na mobile a povzdychnem si. "Za pár minút je večera ale nemám vôbec chuť jesť." zamrnčím a rýchlo si ešte vybavím hovor s tetou a bratom.

Samozrejme sa pýta na rôzne otázky ako napr. ako sa mi darí, či jem všetko, či som už niečo vyhral, či som zdravý atď.

Vezmem si tácku a idem ku okienku, kde ma prepalujú pohaldom kuchárky a na tanier mi grcnu naberačku ryžového nákypu.

Trochu znechutene na to pozrem keďže to vyzerá jak predžuté a navyše ryžový nákyp moc nemusím.

Poprášim si to kakaom a s čajom si sadnem do posledného stolu ako vždy.

Začnem sa s lyžičkou hrať v jedle a stavať malé kopčeky. Prehrňam sa v tom a občas si dám kúsok do úst a zapijem čajom.

Zrazu si niekto prisadne. Hádajte kto? Neuhádnete, lebo sám som neveril vlastným očiam. Áno, bol to Seonghwa.

"Čau krpec. Nechutí?" pozre na mňa a sadne si aj s jeho tanierom ku mne.

Mlčky pokrútim hlavou, že nie a ďalej sa hrám.

"Daj to sem a vypi aspoň ten čaj." zavrči a vezme mi tanier.

Zatiaľ pomaly vypijem čaj a nechápem čo to do neho vošlo.

Keď sa postavím prehovorí ale už ako by jeho druhá stránka. "Sadni si nikam nejdeš pekne pôjdeš so mnou rovno na izbu." zavrči.

"Ano áno viem..." odpoviem a bez námietok si sadnem späť a počkám kým pán doje.

Keď doje a odnesie tácky a ja pohár tak sa obaja postavíme a rozídeme sa smerom do jeho izby.

Prídeme tam a keď za mnou zavre dvere započujem kľúčik sa otočím na na neho, no to už smeruje ku mne a ja začnem cúvať.

Kľúč vyloží na skriňu aby som na neho nedočiahol, keďže som výrazne nižší a keď sa ocitnem až pri stene sa mi zastaví srdce.

°°°

So, konečne som sa dostala znova ku písaniu a do kopala som sa predpísať si nové časti, takže tu máte taký teaser ktorý zverejním vlastne hneď keď ho aj dopíšem. No na ďalšie kapitoly si trochu počkáte kým napíšem zvyšok ale nebude to dlho.

Ďalšia vec, všimla som si, že mi tu pribudli ľudia a chcem ich všetkých pozdraviť a poďakovať, že si vybrali na čítanie práve môj príbeh. 🥺

Majte pekný zvyšok dňa a užívajte!

3. 2. 2022