2

31 1 0
                                    

Zzzoro: Dobrú nocku, dcéra moja, pekné sníčky prajem. A ešte, skoro by som bol Zzzabudol. Umyla si si už Zzzuby?!

Júlia: Ale áno, oci.

Zzzoro: Dýchni na mňa!

Júlia: Už spím. Ver mi!

Zzzoro: Potrebujem dôkaZzz.

(Júlia dýcha na kráľa a ten sa rúca v bezvedomí k zemi.)

...

Takto to bolo noc čo noc,

no nikto kráľovi neprišiel na pomoc.

Vydaj sa už Júlii blíži,

hŕba pytačov sa k hradu plýži.

Chlapci smelí, milí, keď sa k Júlii priblížili,

ucítili z úst jej pach,

pochytil ich razom strach,

a preto vzali nohy na plecia.

Smradľavá rozprávkaOnde histórias criam vida. Descubra agora