Love from the dream | larry

4. the forest

prosím, pri tom lesíku si predstav taky ten fairy les:>

*o týždeň neskôr*

Je sobota poobede a vonku prší. Nevadí mi to. Práve naopak. Milujem letné dažde! A aj vôňu ovzdušia po nich. A ak mám byť úprimný tak celé toto počasie popisuje aj moju terajšiu emóciu - smútok, no zároveň zamilovanosť.

Som v suteréne Ziall's dreamu a skladám si tu svoje shity. Brnkám na gitare a píšem, brnkám a píšem a píšem a brnkám. Takto dookola až kým nemám hotovú slohu.

Truly, madly, deeply i am,
foolishly, completely falling
and somehow you kicked all my walls in
so, baby, say you'll always keep me
truly, madly, crazy, deeply in love
with you...

Je 7 hodín večer keď sa vydám domov. Ziall's dream zatvára už o 6, ale mňa nechávajú aj dlhšie ak na niečom pracujem. Vedia, že ak máte niečo rozrobené a máte nápad, musíte to dokončiť. Inak sa vytratí iskra toho celého. Vedia, o čom vravia, pretože sám som ich už videl niečo skladať aj keď sa k tomu nepriznávaju.

Medzitým už aj prestalo pršať. Užívam si cestu domov. Slnko už pomaly zapadá a obloha hrá ružovými farbami. A tá vôňa vzduchu? Milujem!

Domov sa vydám cez taký lesík. Všade sú tam viac-menej listnaté stromy a všakovaké druhy rastlín. Je tam príjemný chladok a len málokedy sem chodím. Ani neviem prečo.

Dá sa cezeň prejst z jednej časti mesta do druhej. Vlastne je to akoby taká skratka. Je tam spraveny aj altanok a pri nom je ohnisko, okolo ktorého sú lavičky ak by ste chceli opekať.

Na jednej z tých lavičiek leží Harry a pozerá sa na nebo. Ružové nebo. Asi ho tiež fascinujú západy slnka.

Chcem ísť za ním. Veľmi. Ale ešte stále som naňho nahnevaný za to, čo spravil. Nechám ho teda tak a poberiem sa domov

*****

Zobudím sa na to, ako sa lúče slnka predierajú cez žalúzie okna mojej izby a hladia ma po očiach...slnko ešte len vychádza

Moja izba nie je nič špeciálne. Hneď ako vojdete tak naľavo od dverí je malý nočný stolík a vedľa neho posteľ. Oproti posteli je skriňa a všade po stenách mám polepené plagáty rôznych artistov. Už ani nevidno pôvodnú farbu stien - modrú. Na pravej stene od postele je okno a hneď pod ním mám písací stôl. Oh, a skoro som zabudol. Napravo od hlavných dverí, ktorými vstúpite do mojej izby sú ešte jedny. A tie vedú do môjho tajného no zároveň najobľúbenejšieho miesta v tejto izbe.

Je to také moje skladacie miesto. Ak netvorím, neskladám v Ziall's dreame, alebo nemám kam ísť tak som tam. Všade po stenách mam LED lights a v rohu jeden obrovský, huňatý tulivak. a Hneď vedľa tulivaku je vystavená moja gitara

Hodím na seba mikinu a tepláky a idem von. Pôvodne som chcel ísť na moje miesto, ale tráva je ešte mokrá, a tak sa vydam do lesa...bude tam príjemný chladok.

Keďže lavičky su ešte mokré, tak sa len prechádzam lesom a počúvam spev vtakov. Užívam si to. Slnečné lúče sa ešte len tak neisto predierajú pomedzi stromy

Oproti mne ide nejaký chalan a, no doriti, je to Harry. Chcem sa zvrtnúť na päte a ísť preč ale on si ma všimne skôr. Nemám ako ujsť.

,,Lou, prosím, nechod..ved uz sa mi týždeň vyhýbaš"

,,Harry, ale ty si to posral!"

,,Ja viem, ja viem a chcem sa ti za to všetko ospravedlniť. Nechcem o teba prísť"

,,ALE HARRY TY SI TO..počkaj, čo?"

,,Nechcem o teba prísť..mohol by si mi dať prosim druhú šancu a začať odznova?" pozrel na mna so psími očami

No môžete niekoho odmietnuť keď na vás vyvalí psie oči? A navyše keď je to Harry? Pravdou však je, že ja som mu už dávno odpustil. Neviem sa dlho hnevať.

Postavil som sa na špičky, vzal som mu hlavu do dlaní a pobozkal som ho. Bože, toto som chcel urobiť už davno!! Taktiež, už mi dosť chýbala chuť pomarančov. Chytil si ma okolo pása a pritiahol bližšie k sebe

,,Mám to brať ako áno?" povedal

,,Ber to ako chceš" povedal som s úškrnom a začali sme sa bozkávať. Moje ruky prešli z jeho sánky do jeho kučeravých vlasov zatiaľ čo tie jeho bludili pod mojou mikinou. Hneď mi naskočili zimomriavky. Dúfam len, že si to Harry nevšimol. Vyzerá to tak, že nie.

Chcem ho. Chcem ho celého. Chceme sa navzájom. Bozkávame sa vášnivo a dravo. Po nejakej chvíli sa od seba odtiahneme celí zadychani. Obaja sa usmievame. Chytil ma za ruku a začali sme sa ruka v ruke prechádzať. Medzitým už aj slniečko stihlo vyjsť.

,,Ale povedz mi..čo tu robíš takto ráno?" zastal som a spýtal som sa ho zvedavo

,,Celý čas som myslel na teba a na to, ako sa ti ospravedlnim. No a toto..toto je moja oáza pokoja."

Moje motýliky v brušku sa opäť prebrali. Len som sa usmieval, a potom..len tak som ho pobozkal na líce.

Pokračovali sme v prechádzke až kým sme nedošli po koniec lesa. S Harrym sme si na seba vymenili kontakt, a potom
som ho tuho objal. Nechcel som, aby odišiel. Ešte som ho na rozlúčku pobozkal a vydali sme sa každý svojou cestou