Zviazaná lanom tajomstiev...

8. Kapitola

Chvíľu som mala pocit, že chlap za Ellie je rozhodne nejakým modelom. Moje svetlomodré oči s tyrkysovo modrým zakončením mi skoro vypadli z jamôk. Samozrejme, takú potupu som si nemohla dovoliť, takže som pekne krásne udržala svoje oči na ich mieste a naprázdno som prehltla.
Muž predomnou mohol byť tak 188 cm vysoký, biela košeľa mu obopínala svaly a na lakťoch ju mal vyhrnutú. Čierne vlasy mal upravené, ale aj tak mu niektoré neposlušné pramienky padali do jeho očí. Bože... tie oči!

Elliene oči boli modré s nádychom až do zelena. Oči toho muža boli také sýto zelené, až mi to vyrazilo dych. Keď som sa na nich zamerala, všimla som si, že od zreničky išli do svetlozelena a pri koncoch boli úplne sýto zelené. Boli nádherné, ale predsa na nich bolo niečo...nebezpečné... také temné ale pritom také... ani som to sama nevedela opísať.
Jeho výrazné lícne kosti a bradu mal jemne zarastenú, ale naozaj len jemne.

Keď tak stál predomnou a ja som ho pozorovala, čím ďalej, tým viac som si uvedomovala, že by som sa ani nečudovala keby bol naozaj tým modelom.
"Tak on núdzu o ženy isto nemá. Musia mu padať k nohám." Pomyslela som si a zakusla som si do pery.

On ma tak isto pozoroval celkom zvedavým pohľadom v ktorom bolo niečo, čo ma mrazilo až v kostiach.
"Nečudovala by som sa ani keby bol nájomným vrahom. Síce pôsobí elegantne a vkusne, v jeho pohľade je predsa niečo temné a nebezpečné."
Viedla som sama so sebou rozhovor v mojej mysli.
Z mojich myšlienok ma vytrhol jeho hlas, keď sa ozval ku Ellie.
"Nebudem vás rušiť, vrátim sa neskôr.."

A ten hlas mi potvrdil to, čo som naisto nevedela.
"To ON ma vytiahol z tej vody!!"
Nadýchla som sa a chcela som zareagovať, ale Ellie ma predbehla.
"Nie, pokojne tu ostaň Alex," povedala mu a otočila sa na mňa,
"To Alex ťa včera vytiahol z vody spolu so mnou."

"Tak a teraz je to potvrdené, z toho sa už nevyvlečieš Danielle. Ale čo mu mám povedať? Ďakujem? Alebo čo?"
Myšlienky mi behali sem a tam a ja som nevedela čo na to povedať. Dúfala som, že ma môj hlas nezradí.
"Ehm... Ďakujem" usmiala som sa naňho, ale v duchu som "ďakovala" môjmu blbému hlasu, ktorý mi, samozrejme, preskočil hneď ako som začala rozprávať.

Jeho pery sa roztiahli do úsmevu a mne sa podlomili kolená. Jediné šťastie bolo, že som sa ešte stále držala zábradlia.
"Ten Alex sa len usmeje a ja tu už odpadávam. Bože Danielle vzchop sa! "
Jeho úsmev mu na perách ostal a ozval sa.
"Nemáte začo slečna. Alebo vás môžem volať Danielle?" Cuklo mu kútikmi úst a znovu ukázal rad dychvyrážajúcich bielych zubov.
Nazbierala som v sebe toľko odvahy a zatla som sa, že už sa mi z neho kolená nepodlomia a hlas sa mi nebude triasť. No v kútiku duše som vedela, že dohoda, ktorú som si práve v hlave vytvorila, aj tak nebude platiť.

"Samozrejme, svoje meno som vám povedala. A vy ste?" Usmiala som sa už trochu sebavedomejšie a pustila som sa zábradlia.
Muž ku mne prešiel a pobozkal ma na ruku. Okamžite sa mi v mysli vynorila spomienka na Lucasa, ktorý takto pobozkal recepčnú Margaret.
"Lucas." Moja myseľ urobila riadne obrátky. Okamžite sa mi vybavili jeho krásne oči a pocit, ako som sa cítila keď ma objal. Moje rýchlo bijúce srdce, ktoré sa rozbúchalo hneď ako ma pobozkal na ruku, sa trochu upokojilo spomienkou na Lucasa.

"Som Alex. Alex Christian Reyes."
Keď na mňa obrátil svoje krásne oči, zabudla som dýchať. Tá blízkosť ma doslova paralyzovala. Moje srdce už neupokojila ani spomienka na Lucasa. Podlomili sa mi kolená a Alex ma hneď chytil. Moje srdce už vtedy bilo ako šialené.

"Si v poriadku Danielle?" Spýtal sa ma po chvíli. Cítila som sa trápne.
"Áno, prepáč. Len sa mi trochu zatočila hlava." Povedala som a usmiala som sa naňho. Cítila som jeho príťažlivú mužskú vôňu a ak by som ešte chvíľu ostala v jeho náruči, nedopadlo by to dobre. A tak som sa narovnala a odstúpila som od neho. Akurát mu začal zvoniť mobil. Venoval mi ešte úsmev no keď sa pozrel na obrazovku, pohľad mu stvrdol.
"Alex, počúvam... Uhm. Rozumiem... Hneď som tam." Zložil a pozrel sa na mňa a Ellie.
"Dámy, povinnosti volajú." Usmial sa a keď sa znovu pozrel na Ellie, pohľad mu na nej spočíval dlhšie. Ellie k nemu prešla s úsmevom na tvári a nahla sa k nemu. Pobozkala ho na líce. Mojej pozornosti však uniklo, že si niečo pošepkali. A tak som bola iba prekvapená z toho, že mu Ellie dala pusu. Moje srdce sa rázom upokojilo, veď keď je s Ellie, pre mňa to končí.
Alex badateľne prikývol a už išiel smerom k nejakým miestnostiam vzadu. Zrazu sa ešte otočil a pousmial sa.
"Rád som ťa spoznal Danielle." A už ho nebolo.