Za všetkým následuje niečo dobré

Prekvapenie

Alica - Ja

Tak tu mám hygienu, tu mám oblečenie, tu mám krasokorčuliarské šaty, make up, elektronika, doklady fajn to bude všetko. Zazipsujem veľkú cestovnú tašku a zatvorím kufor. Do ruksaka si pomaly kladiem všetky potrebné veci, ktoré budem potrebovať na letisko. Keď sa postavím, cítim ako sa moje svalstvo napne a nohy stŕpnú z neustáleho sedenia. Moje oči skenujú neporiadok ktorý som pri balení spôsobila. Hneď som sa ho rozhodla upratať. Keď som všetko doupratovala šla som do kúpeľne, kde som sa následne osprchovala a spravila si večernú rutinu. Cestou z kúpeľne som si zobrala mobil v ktorom som si prekukla sociálne siete keď ma to už nebavilo klikla som na kolónku hodiny kde som si nastavila budík na štvrtú hodinu ráno.

Och to snáď nie je možné pomyslím si v duchu keď mi zazvoní ten otravný budík zatvorím ho A ja sa vyhráme z postele ktorú si usteliem. Moje prvé kroky smerujú do kúpeľne kde si spravím rannú hygienu a jemný mejkap aby som vyzerala k svetu moje vlasy si dám do celkom upraveného rozcuchané ho drdolu vyzlečiem si pyžamo a nasadím na seba pohodlné teplé oblečenie do lietadla. Stihnem ešte párkrát odhryznúť z jablka načo mi hneď volá tréner. Jasné že to zdvihnem

Hovor:

Tréner: Dobré ráno Alica.

Ja: Dobré ráno.

Tréner: O pätnásť minút som tam.

Ja: Oka.

Zavesila som hovor a pobrala sa obliecť sa a pripraviť si potrebné veci,  skontrolovať či mám všetko.

Presne na minútu. Už stalo trénerove auto pred mojím bajtom zobrala som kufre a zišla dole schodami . Keď sa nachádzam pri aute, pozdravím trénera a jeho dcéru, ktorá so mnou bude takisto súťažiť.

Ja: Dobrý deň. Ahoj Diana

Diana: Ahoj

Tréner: Ahoj Alica. Pripravená?

Ja: Áno

Tréner naštartoval auto a vyrazil smer letisko. My s dianou sme sa rozprávali o všeličom možnom, teda najme o krasokorčuľovanií. Cesta trvá minimálne hodinu. Vystúpime z autá a ja si roztrasiem nohy aby som si spevnila mravenčie svalstvo. Z trénerovho auta vytiahnem batožiny a vyrazím smer letisko. Na letisku vidím nejakých hokejistov. Predpokladám slovenských hokejistov. Tréner sa vyberie za trénerom hokejového družstva a začnú sa rozprávať. My s Dianou si sadneme o mnoho lavičiek od nich a rozprávame sa.

Diana: Inak vieš o tom že letíme v spoločnom lietadle s hokejistami?

Ja som zostala zaskočená, pretože som absolútne nečakala, že poletíme s hokejistami v jednom lietadle. Nikto mi nič nepovedal. Našťastie sa s Dianou vieme nesústrediť na chalanou. Vyzerá že hokejisti si ani len vôbec nevšímajú, že sme tu aj my.

Ja: vážne? A to si mi prečo nepovedala skôr?!

Buchnem ju po pleci a pootvorim ústa. Ona sa zasmeje. O pár minút sa k nám blíži tréner, ktorý mávne rukov na znak, že sa máme pozbierať a vyraziť vpred. Mi tak urobíme. Ideme do lietadla a sadneme si do posledných sedadiel. Začneme sa opäť rozprávať. A takto je až do pristátia.

Juraj - Ja

Spolu s ostatnými hokejistami si sadneme úplne dopredu. Prejdeme si ešte taktiku hokeja. A ďalej sa o niečom rozprávame. Pomaly cítim ako pristávame ani si neuvedomím ako rýchlo to zbehlo. Postavím sa zoberiem ruksak a vyberiem sa von z lietadla.

Alica - Ja

Počkáme kým hokejisti výjdu von z lietadla a za nimi sa vydáme my. Keď sme vonku ideme za trénerom, ktorý nám podá naše kufre. My si ich zoberieme a osobné auto nás prepraví do hotela. Jedným uchom som započula, že hokejisti idú autobusom. Nejak som sa tým netrápila musím sa sústrediť na taktiku.

Osobné auto nás vysadí pred hotelom. Vyberieme si kufre s kufra. Ideme smer vchod recepcia.

Juraj - Ja

Dopravili sme sa autobusom pred hotel. Pred autobusom stálo osobné auto, z ktorého vystúpil tréner krasokorčuľovania a s ním ďalšie dve baby, ktoré si vyberú batožiny z kufra a výberu sa ku vchodu. To isté spravíme aj my. Vyberieme si kufre a vydáme sa smer recepcia.

Keď sme pred recepciou vidím ako tie dve baby kráčajú hore a vláčia sa pri tom s kuframi. Chcel som im pomôcť no v tom má recepčná oslovila a podala mi kľúče. Keď som sa obrátil ich smerom už tam neboli. Zobral som kufre a šiel hľadať svoju izbu po pár minútach som ju našiel. Odomkol som si a ako prvé ľahol na posteľ. S tej únavy som až zaspal a zobudil sa až ráno.

Alica - Ja

Je niečo po siedmej mňa zobudí budík. Čas vstávať. Urobím si tú klasickú rannú rutinu. Oblečiem sa a idem na raňajky. Keď vídem z izbu vidím tam Dianu. Zamávam na ňu a poprajem jej dobré ráno.

Ja: Dobré ráno

Diana: Dobré ráno

Ja: Ako si sa vyspala?

Diana: Celkom fajn a ty?

Ja: Ujde

Cestou sme sa rozprávali o tomto hoteli dokiaľ sme neprišli do jedálne. Mali tam švédske stoly. Tak som si vybrala zeleninu s celozrnným chlebom. S Dianou sme si sadli úplne na kraj. Raňajky sme mali zjedené raz dva. Odniesli sme špinavý riad a vybrali sa opäť do izieb na tréning, ktorý nám začínal od ôsmej do deviatej hodiny.

Juraj - Ja

Ráno som vstal niečo po ôsmej a spravil si takú tú klasickú rutinu. Obliekol som si niečo pohodlné a vyšiel som z izby, ktorú som následne zamkol. Vybral som sa do jedálne, kde mali švédske stoly. Vybral som si obyčajný chlieb a potrela ho pomazánkou. Sadol som si k ostatným chlapcom, ktorí tam už sedeli a rozprávali sa. Ja som sa k ním pridal. Dojedol som a špinavý riad som šiel odniesť. Vrátil som sa na izbu aby som sa pripravil na tréning. Začína od deviatej do desiatej hodiny.

Sme pred štadiónom a chystám sa do šatne, z ktorej práve vyšlo to dievča so svojou kamarátkou. Rozprávali sa. Na pleciach mala preložené krasokorčuliarské korčule. No nič nelámal som si hlavu. A šiel pozitívne naladený do šatne.

Tréning prebehol veľmi dobre. Vrátili sme sa na izby a pripravovali sa na zajtrajší zápas.

Na obed a večeru som zase stretol tie dve dievčatá. Zvyšok dňa prebehol rýchlo a úspešne. Čas odpočinku a oddychu na zajtrajší zápas. V priebehu sekundy spím ako dudok.