Za všetkým následuje niečo dobré

Opäť nemocnica

Alica - Ja

Juraj sa po pätnástich minútach naozaj vrátil ako sľuboval. Vrátili sa aj ostatný hokejisti. Autobus nás odviezol pred hotel. Juraj má zase zobral na ruky. Neviedol má k hotelovým dverám ale osobnému autu.

Ja: Juraj čo to stváraš? Snáď ma nechceš uniesť?

Juraj: Jasné, že nie ideme do nemocnice.

Usmial sa.

Ja: Len to nie.

Zahrali má, že sa o mňa stará. Naložil má na spolujazdca. Zatvoril dvere, obišiel auto a sadol si. Keď naštartoval začali sme sa rozprávať. Tak to šlo celú cestu do nemocnice.

Prišli sme do nemocnice a Juraj má zas a znova vzal na princeznú. Došli sme k recepcii. Stamaďiaľ nás poslali do nejakej sály. Chvíľku sme čakali.

Ja: Juraj ďakujem, že sa o mňa tak staráš.

Juraj: Najmenej.

Pohladkal má po vlasoch, čo mi vyvolalo motýle v bruchu. Ja som mu vrátila úsmev. Ani sme nestihli zaregistrovať a z otvorených dverí nás zavolal doktor. Obaja sme sa postavili a kráčali smerom do ambulancie. Doktor ma požiadal aby som si ľahla na kreslo. Lekárske kreslo. Ja som tak aj urobila. Začal mi opäť prezerať nohu. Dejavu. Po pár minútach prehovoril že je to dosť vážne

Juraj - Ja

Doktor: Je to dosť vážne. Najlepšie bude ak sa o mňa bude niekto starať a ja nebudem vôbec chodiť, aby som si nezaťažovala nohu.

Alica: A kedy mi dáte dole sadru a ja budem môcť plnohodnotne chodiť?

Doktor: je dosť pravdepodobné že tri mesiace musíte mať sadru bezodkladne.

Alici sa nahrnuli sĺzy do očí aj ja som vedel čo sa deje. Majstrovstvá. D
Sú v máji. Alica sa postavila a odišla ambulancie. Ja som sa poďakoval a ospravedlnil doktorovi. Pozdravil sa a odišiel za Alicou.

Keď som vyšiel von na chodbu videl som tam Alicu a jej lesklé líca. Chudák. Pomyslel som si. Prišiel som k nej a objal som ju. Vyzeralo, že to vôbec nečakala. Ona mi objatie vrátila. A ja som sa ju snažil upokojovať.

Ja: Ali neplač. Všetko bude v pohode.

Alica mi skočila do reči.

Alica: Nič nebude v pohode. Nemá sa o mňa kto starať. Neviem ani ako sa budem sprchovať, je dosť možné že vynechám majstrovstvá čo mi úplne zničí kariéru.

Ja: Ja sa budem u teba starať, pomôžem ti vo všetkom v čom budem môcť a viem že sa tá noha čoskoro uzdraví a ty budeš môcť pokojne na majstrovstvá.

Alica: Ja viem že na tie majstrovstvá budem môcť ísť ale k tomu treba tréning, rozhýbať nohu a choreografiu.

Alica stále plakala.

Zobral som ju do autá a usúdil, že ju musím nechať samú. Po lícach jej stekali sĺzy. Ja som sa venoval ceste a na jej stehne som mal ruku, ktorú mi držala. Zaparkoval som pred hotelom. Otvoril som jej dvere. Ona spí. Nič iné ako si ju zobrať opäť do náručia mi nezostávalo. Tak som tak urobil a vliekol ju do hotela. Nevedel som kde má kľúče a izbu tak som ju zobral do tej svojej a položil ju na posteľ. Spala Tak roztomilo ako malé bábätko. Nechal som odomknuté dvere a pobral sa na izbu ku ostatným spoluhráčom. Nebudem klamať vypil som si dva poháriky vodky. Ďalej som už nepil. K večeru som sa pobral na izbu. Osprchoval sa, urobil si večernú rutinu. A ľahol si na svoju polovicu postele.

Alica - Ja

Ráno som otvorila oči na to, že sa niečo vedľa mňa šuchoce. Zľakla som sa a pozrela sa na pravú polovičku odomňa. Spal tam Juraj, ktorý sa chystal zobudiť, pretože sa premenoval z jednej strany na druhú. Ja som sa vystrašila vyskočila som z postele čo si Juraj všímol. Následkom toho sa zobudil.

Ja: Juraj čo tu robím? Čo-

Juraj mi skočil do reči lebo vedel, že budem mať veľa otázok.

Juraj: Ali pokoj. Nič sa nestalo. Zaspala si v aute tak som ťa odniesol na svoju postel, lebo neviem kde máš izbu.

Ja: Ďakujem

Usmiala som sa. Sakra neviem ako sa mám tomu Jurajovi odvďačiť.

Juraj: Už mi toľko neďakuj.

Postavím sa zoberiem si barle a odklúsam do izby. Tam sa osprchujem a urobím si klasickú rannú rutinu. Oblečiem si niečo pohodlné a pekné pokiaľ niekto nezaklopw. Otvorím a vidím Juraja. Stojí s lístkom v ruke s číslom mojej izby, ktoré som mu napísala presne pred odchodom.

Ja: Ahoj Juraj.

Juraj: Ahoj Alicka.

Ja: Jurajko nevolaj má tak.

Juraj: Prečo Alicka?

Provokuje a uštípačne.

Ja : Juraj?! Ale že rýchlo prestaň

Pozriem sa na neho hrozbovým pohľadom.

Juraj: Dobre Alicka.

Ok vidím, že nedá pokoj. Už sme pri posteli. Prekrútila som očami a objala ho. On mi objatie vrátil. Muselo to vyzerať strašne vtipné, keď je skoro vyšší ako akýkoľvek chlap. Objal ma iba jednou rukou neviem prečo. Odlepili sme sa od seba a ťahala som ho na izbu. Sadla som si na posteľ. Juraj spoza chrbta vytiahne mackdonald. (sorry neviem ako sa to píše)

Ja na neho vykúlim oči.

Juraj: Tatadada

Ja: Daj to sem