DIVERGENT :)

5.kapitola

POHĽAD KATII

„Prebehlíci poďte za mnou" povedal jeden chalan o ktorom som zistila,že sa volá Uriah. Všeci čo sme prešli sme ho následovali o poschodie nižšie. „Prezlečte sa. Mali sme problémi čo sa týka bívalých frakcii prebehlích. A tak sa vedenie rozhodlo,že už k nám prídete oblečený jako neohrozený. Nikto nemusí vedieť s akej frakcie ste prišli ak to sami nechcete" Uriah sa usmial a každemú (dohromady asi 10) podal čiernu bundu,tričko a nohavice. Obliekla som sa a čakala na ostatných. „Tak poďme!" zavelil Uriah a rozbehli sme sa dole schodmi. Myslela som si,že len členovia sebazaprenia chodia po schodoch. No toto sa chodením nazvať nedá. Dole schodmi sme leteli jako rakety. Ľudia na schodoch nám utekali z cesty. Ako jeden sme vybehli na ulicu a utekali ku

koľajniciam. Zastavili sme pod železnou konštrukciou a deská začali šplhať hore. Pozbierala som zvyšky síl a vyštverala sa hore. Stáli sme na plošine kým sme nezačuli prenikavý hukot blížiaceho sa vlaku. Neohrozený sa rozbehli po plošine a začali skákať do vlaku. Rozbehla som sa a hodila sa bokom do vlaku. Tvrdo som pristála a oprela sa o stenu vlaku. Dlhé hnedé vlasy mi poletovali okolo tváre. Oproti stál Uriah a nejaké dievča. „Marlen daj pokoj... nikoho nevyhodíme z vlaku. A ak už niekto poletí čo keby si sa učila lietať ty? „ zasmial sa Uriah a strčil Marlen. Bolo zlaté jako sa pošťuchujú. „Ideme" zakričala Marlen a otvorila dvere vlaku. „Kam ideme?" vyskočila som na nohy. Uriah sa zaškeril: „Skáčeme. Teraz." Rozbehol sa a skočil na strechu oproti. Tiež som sa rozbehla a pristála na nohy. Do nôh mi vystrelila ostrá bolesť,ale ignorovala som ju. Aby som udržala rovnováhu pár metrou som ešte pobehla. „Dobré na prebehlíka" šťuchla ma Marlen a ja som sa usmiala. Všeci sme išli ku koncu strechy. Tam stálo par ľudí. Všetko muži. „Volám sa Eric. Som jeden s vodcov neohrozených" zakričal jeden asi 18 ročný chalan. Bol pekný,ale pôsobil dosť tvrdo. Nadvihol jedno obočie s pirsingom: „Teraz potrebujeme dobrovoľníka hlavne s prebehlíkov ktrý skočí tam dole. Čo je na dne sa dozviete kedˇ tam dopadnete. Kto sa hlási ako prvý?" Obzrela som sa okolo seba. S tých čo sme prešli tu boli decká (ak si to dobře pamätám) z Otvorenosti,Harmonie a Informovanosti. Nikto zo Sebazaprenia. Všetci nervózne pozerali všade len nie na Erica. Ja som sa na neho pozrela a keď jeho zrak spočinul na mne ozvala som sa: „Ja." Pokynunl aby som prišla k okraju. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla na vyvýšený okraj. Pozrela som sa dole do čiernej diery. Na dno som nedovidela. Nadýchla som sa a skočila dole. Po chvíľke som dopadla do siete.