PsychoPATH

Na hrane- časť 1

Kapitola 2

Opasok, ktorý som jej dal okolo krku som jemne zatiahol.

,,Čo to robíš?" Ešte stále sa prekvapivo usmievala a hrýzla do opasku.

,,Oddáš sa mi úplne?" Opýtal som sa jej.

,,Som celá tvoja Alex." Odvetila a pozdvihla zadok.

Ach, hlupaňa. Dúfam, že si pripravená uzrieť svetlo nádeje. Obmotal som si opasok okolo ruky a jemne zatiahol. Vnikol som do nej a jej zuby sa zaborili do vankúša. Zatiahol som a stiahol opasok, ako sa len dalo. Držal som jej druhou rukou hlavu vo vankúši a opakoval svoju slasť stále a stále. Chcela sa brániť, no po pár sekundách kmitania to jej nádherné telo vzdalo. Chytil som ju za vlasy a dvihol jej hlavu.

Nedýchala. Pustil som jej vlasy a jej hlava dopadla späť do vankúša. Povolil som opasok a zliezol z jej tela.

Pomaly som sa obliekal. Suka. Dúfam, že teraz si už na strane, kde ťa bude súdiť všemocný. Postavil som sa z postele a odišiel do náraďovne po krompáč, rýľ a lopatu. Odišiel som smelo na moju záhradu vykopať ďalšiu dieru pre ženu, ktorá sa mi oddala. Po pár hodinách bola diera dostatočne hlboká nato, aby tam padlo jej telo. Vysoký betónový plot okolo celého domu a záhrady umožňoval robiť si svoju prácu bez zbytočných pohľadov a otázok. Čakal som. Čakal som na to, kým nastane tma a diabol si vezme späť to, čo poslal na túto zem. Len duša, ktorá sa mi oddala šla cestou, kde ju bude súdiť náš pán.

Po horúcom kúpeli som sa vydal do mesta pozrieť, čo je nové. Zatiaľ, čo jej telo chladlo na posteli, ja som počúval náreky ľudí, ktorí sa báli o svoje rodiny. Hovorili o diablovi, ktorý ich chce vyvraždiť. Ach, bábky. Iní zase hovorili o tom, že to boli dobré kamarátky, ktoré chceli spolu utiecť. Homosexuálne kurvy. Títo ľudia nevedia nič o tom, čo sa tu deje. Sú pomýlení ako celá táto doba.

Bože môj, daj mi silu pokračovať. Daj mi silu dokončiť všetko, čo som začal. Zase sa zbiehajú ovce kričiace na detektíva a poburujúce sa proti nemu.

,,Zmizla mi dcéra, toto nie je náhoda!" Kričal muž plného náreku.

,,Robíme všetko, čo je v našich silách." Odpovedal detektív a sklonil hlavu.

,,Musíme tu beštiu nájsť a upáliť!"

,,Akú beštiu, čo ak to je všetko len hrané?!"

,,Ty pošahanec!!" Hádali sa a menili názory jeden od druhého. Ani len nevedia, kde sú. Nevedia či žijú alebo sú mŕtve. Je to skvelý pocit. Pozerať na nič netušiac ich ľudí.

,,Bude lepšie ak budete všetci opatrní a nebudete vychádzať zo svojich domov v neskorých hodinách. Povedal detektív a odišiel. Všetci sa pobrali domov. Videl som ich, cítil som ich strach. Tešilo ma to. Po pár hodinách bytia v meste sa začalo stmievať.

Kráčal som domov cez park. Bolo už dosť neskoro. Všade prázdno. Len sem tam nejaký opitý chlap z krčmy tackajúc i sa domov. Dokonca aj detektív sedával neskoro do noci v krčme a popíjal s chlapmi. Prišiel som domov. Neváhal som a šiel som hneď k nahému telu Lusy. Vzal som ju za vlasy a stiahol z postele. Bola chladná, tiahol som ju po celom dome až k pivnici. Niekoľko desiatok vlasov mi ostalo v ruke. Otvoril som dvere a skopol ju dole schodmi. Jej bezbranné telo bolo doráňané. Zišiel som schody a chytil som ju vlasy znovu a tiahol do záhrady k diere.

,,Zbohom milá Lusy." Jej telo padlo do jamy.

Netrvalo dlho a už ju nebolo vidno. Uhladil som hlinu a odišiel do domu. Táto práca ma vyčerpáva.

Studená sprcha. Konečne na mňa padá prúd vody. Zatvorené oči a kopec myšlienok okolo. Mám pocit, že nezvládnem to, čo mi prikázal môj pán.