True Love (I Hate/Love You II) ✔

True LOVE (IH/LY II) - 33 -

Bábiky, máme tu ďalšiu časť :) Snáď sa vám teda bude páčiť ;)

PS: ..... (na konci)

  Zoé si pripadala ako v sne.

Akoby sa nadnášala na mäkkom obláčiku. Vtáčiky spievali, jednorožce lietali.. svet bol ružovejší. Lenže, bolo to skutočne tak? 

  Nie, nebolo.

  Pretože zatiaľ čo si ona veselo tanečným krokom vykračovala do svojho butiku, istá blondínka dostala naozaj zaujímavý telefonát. Telefonát o tom, že sa jej snúbenec ocitol vo veľmi chúlostivej situácií.

No nie len tak s hocikým. Práve s ňou.

S Zoé.

S ženou, ktorá ho zničila, poslala na to najhlbšie dno, rozdrvila jeho srdce a nechala ho napospas vlastným démonom.

  A ona bola tá, ktorá ho postavila na nohy. Tá, ktorá ho opäť naučila žiť, milovať.. preto nedovolí aby sa to stalo. Nedovolí, aby mu ho vzala. Nie, keď Arielle tak dlho bojovala, aby konečne nahradila jej miesto a konečne sa jej to podarilo.

  Na ďalší deň, mala Zoé ešte pár minút, kým príde jej ďalšia zákazníčka a preto sa rozhodla využiť tú chvíľku na to, aby použila toaletu. Na pult položila ceduľku, na ktorej sa skvel nápis hneď prídem — len pre istotu, vzala ramienka jej kabelky a zavrela sa v malom priestore toalety. Rýchlo vytiahla všetky tri krabičky, ktoré jej celých dvadsaťštyri hodín ťažili tašku, von. Už nepotrebovala čítať návod aby vedela ako to funguje. Jednoducho nacikala na každý z troch testov a nervózne čakala určený čas, ktorý starostlivo kontrolovala na svojich hodinkách.

  Keď daný čas prešiel, dopriala si upokojujúci nádych  a jej oči spočinuli na výsledku. Pred očami sa jej len na malý moment zahmlilo, keď porátala čiarky. Jedna, dve, tri... šesť. Šesť čiarok na troch testoch. Zoé zaskuhrala.

     „Ok Zoé dýchaj. Nie je to až také zlé, som len tehotná. Lenže.. och som taká hlupaňa! Jasné že je  to zlé, sakra, sakra, sakra...!" srdce jej opäť začalo byť ako o preteky a do oči sa jej tlačili slzy. Jej povznesená nálada, ktorú mala ešte pred chvíľou náhla zmizla.

  Bola by tam, v tom malom priestore panikárila ešte hodnú chvíľu, keby sa k nej nedoniesol hlas volajúci jej meno z predajne. Rýchlo zhrabla krabičky a testy a nedbalo ich odhodila do blízkeho koša.

  No... alebo si to teda aspoň myslela.

Venovala posledný pohľad svojmu odrazu v zrkadle a s hraným, presvedčivo naučeným úsmevom ktorý používala v poslednej až príliš často sa vrátila do predajne.

     „Zoé, tu si!" ozve sa a Zoé sa previnilo skrčí keď zbadá osobu ktorá ju hľadala.

     „Arielle, ahoj. Čo ťa privádza? Ja.. myslela som si že stretnúť sa máme až zajtra..." bola zmätená že ju vidí. Mala pocit, akoby Arielliine modré oči vedeli. Akoby ju prepaľovali a chceli vedieť všetky jej tajnosti. Všetky ich tajnosti.

 Arielle však značnú chvíľu mlčala, len ju sledovala. Začala byť nervózna a myšlienky v hlave jej jedna cez druhu prekrikovali rôzne hrôzostrašné scenáe.

Avšak srdce v hrudi sa jej upokojilo keď sa Arielleine pery roztiahli do prívetivého úsmevu.

     „Ja, viem že je to na rýchlo a vlastne aj na poslednú chvíľku, ibaže ja ťa tam vážne chcem Zoé."