True Love (I Hate/Love You II) ✔

True LOVE (IH/LY II.) -10-

Prešlo už pár dní odvtedy, čo bola Zoé na večeru s Justinom.

Od toho dňa čo vyrozprávala Arielle príbeh o tom malom kúsku šťastia ktoré sa jej podarilo prežiť po boku milovaného chlapca. Chlapca ktorý sa chystá spojiť jeho život s niekým iným.

Prešlo už pár dní od toho, ako naposledy stretla jedného z nich a popravde?

Vyhovovalo jej to tak.

Jej myseľ sa oslobodila od myšlienok ktoré ju zamestnávali posledné dva týždne a mohla sa s úsmevom na tvári venovať svojej práci.

Jej život sa stal opäť bežnou rutinou, vrátil sa do starých koľají, srdce sa zmierilo s tým že Ben a Arielle už čo chvíľa budú svoji aj pred Bohom a že Justin, s ktorým sa cítila tak príjemne, jej náklonnosť neopätuje.

Myslela si, že to všetko už skončilo.

Že už bude všetko tak ako má byť.

Že už je koniec.

Ale to si len myslela.

V skutočnosti bol toto totiž len začiatok.

Začiatok, ktorý nemal radšej nikdy prísť pretože následky budú priam kolosálne.

„Neviem Bell mám toho teraz naozaj veľa...“

„Zoé sľúbila si že prídeš! Už je to pól roka čo som nevidela svoju najlepšiu priateľku a o tom ako chýbaš svojmu otcovi ani nevravím! Ty nemusíš každý deň počúvať jeho horekovanie prečo ťa do toho Londýna pustil. A to ťa tam vlastne ani nepustil!“

Rozčuľovala sa mi Bella do telefónu a ja som si zúfalo pretrela dlaňou tvár. Viem, sľúbila som im že koncom mesiaca prídem aspoň na týždeň no práca sa na mňa valí z každej strany. Ponuky pribúdajú akoby mávnutím čarovného prútika a ja sa môžem zblázniť od čírej radosti s podtónom zúfalstva a únavy. Taktiež je pravda že voľno by mi len prospelo no uvedomujem si že momentálne sa to nehodí ani najmenej.

Dobre Zoé, teraz to len vysvetli Belle a predovšetkým tvojmu otcovi.

„Ja viem Bell a je mi to ľúto lenže teraz to naozaj nejde. Konečne sa o mojom obchode, o mojich šatách začalo hovoriť čo je skvelé lenže prinieslo to so sebou aj haldu práce navyše. Vieš že ak by som mohla tak prídem ale...“

„Mám taký pocit, že ani nechceš Zoé.“

Srdce v hrudi mi zamrelo nad jej slovami. Veď ona vie že to tak nie je...

„Má to niečo spoločné s ním?“

„Čože?“

„Och Zoé nerob sa hlúpou. Myslím Bena. Má to že nechceš prísť niečo spoločné s tým že ste sa opäť stretli?“

„Čo? Bell jasné že nie veď to je absurdné! Aj tak som ho nevidela skoro týždeň a ak ti to uteká tak sa ide ženiť za niekoho s kým som sa spriatelila teda, nemyslíš si že by som od toho práve naopak mala utekať? Nemyslíš si že by som sa domov hrnula ako veľká voda ak by sa dalo? Lenže nedá sa!“

V očiach som zacítila zvláštne sťahy predpovedajúce príchod plaču a intenzita dýchania sa mi zrýchlila.

Nie, nebudem plakať, nie kvôli nemu, nie kvôli ich svadbe...

Nestojí mi to za slzy!

Ale stojí a ty to vieš Zoé...

Stojím za pracovným pultom a prehrabávam sa medzi papiermi uloženými vo veľkom zakladači hľadajúc poslednú objednávku látok. Chýba mi totižto slonovinovo biela saténová látka a som si na milión percent istá že som ju objednávala! Určite by som na niečo také nezabudla keďže je to na šaty patriace Arielle.