—————————
Pripravovať tortu pre oslávenca, keď neviete piecť je brutálna nadrozmerná domáca úloha, ktorú som musela splniť v hotelovej reštaurácií kde boli ochotní mi pomôcť s pečením a ešte ju previesť do paddocku v celku bude fuška. O jeho narodeninách som sa dozvedela doslova za päť minút dvanásť. Žiaden darček som nachystaný nemala, tortu ktorú som mohla kúpiť musím upiecť, lebo nikdy nič nemajú a ono už za pár hodín budeme v paddocku bok po boku.
Upiecť tortu bolo pre mňa horšie ako pôrod. Kuchár sa na mne náramne zabával kým na mňa dohliadal. Celá od múky, vajíčok a kakaa som odchádzala na izbu osprchovať sa. Kvôli tejto torte som vstávala o tretej ráno!!! Len aby bola na ôsmu hotová. Cítim sa ako chodiaca múmia, ktorá vstala z mŕtvych a nevie v ktorom roku sa nachádza. Spánok ma premáhal v sprche ale to ma veľmi rýchlo prešlo, keď moje dvere vydávali divný zvuk. Až po chvíli som si uvedomila, že to čo považujem sa divný zvuk je klopanie. Zabalím sa do uteráka a bez premýšľania prejdem ku dverám, ktoré otvorím dokorán. Predo mnou nestojí nik iný ako dnešný oslávenec. Tímové tričko už má na sebe pričom modrasté okále zabára do uteráka, ktorý skrýva moje nahé telo. Až teraz mi dôjde ako stojím pred ním a zapýrim sa.
"Okey takéto ranné privítanie som nečakal a nie žeby som nerád videl teba ale vypadni dnu a obliecť sa kým ťa uvidí niekto iný." ruky roztiahne akoby mali zabrániť ďalším zvedavým očiam pozerať sa na mňa. Neprotestujem, dvere nechám otvorené a do útrob izby vojdem skôr akoby čakal. Vošiel priamo za mnou a to som vedela aj bez toho aby som sa otočila. Zašla som až do kúpeľne kde som si dala čisté oblečenie a keď som vyšla videla som ho sedieť na mojej stále uloženej posteli.
"Ty si dnes nespala? Kde si bola?" spýta sa ma pozerajúc si úhľadne ustlanú posteľ. Teraz mu musím zaklamať aj keď nerada.
"Bola som vonku." poviem mu načo sa zamračí.
"Sama?" nadvihne obočie pričom v jeho očiach sa odráža zvedavosť a úplne vzadu vidieť kúsok žiarlivosti, ktorá ho premáha. od toho dňa na pláži to je medzi nami napäté ale nie tým zlým slovom. Pociťujeme k sebe náklonnosť ale ani jeden ju nedá viac najavo. Zdráhame sa.
"Hm...čo ak poviem že nie?" najradšej by som mu vykričala do tváre, že som mu piekla tortu a zagratulovala ale musím sa držať. Nemôžem skaziť prekvapenie, ktoré s jeho tímom pre neho máme nachystané.
"Robíš si zo mňa srandu? Nenaťahuj ma Emily!" zodvihne sa z postele a postaví sa priamo predo mňa. Bolí ma vidieť ho nahnevaného ale musím zatĺkať. Menšie klamstvo mu teraz ublíži ale potom sa mu všetko vysvetlí a bude rád, že som mu nepokazila prekvapenie.
"V bare som stretla jedného fajn chalan, ktorý pozeráva rýchlokorčuľovanie tak sme si vyšli a stratili sme pojem o čase." klamstvo za klamstvom sa mi z úst dostáva. On je prekvapený, nie šokovaný z mojich slov. Telo mu stuhlo pričom hruď sa mu rýchlo nadvihovala.
"Uvidíme sa neskôr." stroho mi povie a odíde z izby rýchlym krokom. S povzdychom si sadnem na posteľ, vkladajúc si hlavu do rúk. Už vidím ako sa bude tváriť, že ma dnes nepozná lebo mu to bude víriť v hlave, keďže som mu nedala priame odpovede bude sa ich snažiť zistiť sám. Mick je vševed ale ak sa príliš do niečoho zakúsne dokáže prešpekulovať aj to čo sa nedá.
*V Paddocku*
Kým jazdec Haasu bol vo svojej šatni ja v spoločnosti krabici s tortou som sa blížila k budove kde sa všetko má odohrať. Dávala som si extrémny pozor kam šliapem, na cestu pred sebou aby sa torte nič nestalo. Toto je moje prvé a aj posledné celoživotné dielo. Piecť ma už neuvidí nikto na svete a už teraz ľutujem, že moje ústa neostali zatvorené a ponúkla som sa na pečenie aj keď som v tom úplný antitalent.
