Bolo 17:15 keď sme s Viki vyrazili na hokej. Keď sme došli bolo 17:30 hah trochu neskoro no 😅 ale takto je to u mňa vždy,takže normálka.Hneď ako sme prišli sme počuli ako tam niekto na niekoho vreští došlo nám že to bude asi tréner keďže to bol veľmi hrubý hlas. No chceli sme aj zistiť na koho kričí.Neodvážili sme sa prísť bližšie stali sme za rohom a počúvali hlasi. "Hmm Adam to nieje" povadali viki. Za rohom sme stali asi tak 2 minúty pokiaľ naše premýšľanie nevyrusilo to ako tréner skričal Jurajove meno. Mal ísť do šatne alebo kde. No o sekundu na to sa otočil a pozdravil Viki zavolal ju tam.Fuh mňa asi nevidel.Viki išla na ľad a ja som sa pomaly vybrala hľadať šatne.Keď som došla niekde čo vyzeralo ako šatne pomaly som otvorila dvere.Videla som Jura ako tam sedí s hlavou oprotou o ruky a premýšľa. Šla som pomaly k nemu. Fuh tak to musí mať poriadne hlboké myšlienky ak má nepočul veď chodím ako slon. No nič. Už som bola pri ňom. Nevedela som čo mám robiť no myslela som si že teraz je to už v podstatne jedno sadla som si k nemu a oprela som si o neho hlavu. Po chvíli sa na mňa pozrel. Usmiala som sa.Radsej som nič nehovorila ani nechcem vedieť ako by ti dopadlo ak by som tam trepla nejakú debilinu. Chvíľu sme sa na sebe pozerali keď v tom začal mať slzy v očiach tu som ani nerozmýšľa a hneď ho objala.
