Matka na prenájom

5. Kapitola

V spánku cítim ako mi niečo ťažké tlačí na bok a tak sa posnažím otočiť na druhú stranu, aby som to zo seba striasla. Moja ruka však narazí na niečo podivne mäkké a zároveň tvrdé. Chvíľu nechápem, čo sa vlastne deje, no keď počujem, ako to niečo zaauká, ihneď mi to dôjde.

Tak rýchlo sa posadím, že sa mi až hlava zatočí. ,,Doriti Nemesio. Máš obrovskú posteľ! Prečo si sa teda tak nalepil na mňa?" poviem ešte rozospato a prstami si pretriem oči.

Nemesio sa vedľa mňa chrapľavo uchechtne. ,,Bernelle, myslím, že by si sa mala najprv poriadne prebrať a až potom niečo hovoriť. Keď otvoríš oči, tak zistíš, že to ty si sa nalepila na mňa. Nechápem, že ako ty a tvoja malá postava môžete zabrať celú obrovitánsku posteľ," povie a posadí sa vedľa mňa.

Rozospato otvorím oči a uvidím, že naozaj som ja skončila na jeho polovičke postele. Líčka sa mi jemne sfarbia do rúžova na znak zahanbenia. Skloním hlavu a nechám niekoľko strapatých pramienkov mojich hnedých vlasov mi spadnúť do tváre len preto, aby si to Nemesio nevšimol.

Nemesio sa už znovu zasmeje. ,,No tak, z toho nemusíš byť zahanbená. Kľudne ti teraz prenechám posteľ a ja sa idem trošku počlovečiť. Potom idem do práce, pokiaľ potrebuješ ísť domov si ešte pobaliť veci tak som najal opatrovateľku od druhej. Predtým než budeš odchádzať, zavolaj mi aby som vedel po teba poslať šoféra," povie počas toho ako sa postaví z postele.

Prikývnem a znovu zaľahnem do postele. Zatvorím oči s nádejou, že zaspím. Po piatich minútach sa môj mozog však rozhodne, že je už dostatočne prebratý a absolútne ho netrápi, že jednak moje telo ale aj moja psychika potrebuje ešte spánok. Debilný mozog.

So zamrnčaním sa postavím z postele. Pozriem sa do zrkadla, ktoré sa nachádza priamo oproti posteli. Zasmejem sa sama na sebe, keď uvidím ako vlastne vyzerám. Rána jednoducho nie sú pre mňa. Moje vlnité vlasy sú ako každé ráno úplne strapaté, stoja mi snáď do všetkých strán. Všimnem si aj slabé kruhy pod očami spôsobené únavou ešte z minulej práce. Na sebe mám len Nemesiovu košeľu, keďže prespanie u neho doma bolo neplánované. Našťastie zakrýva všetko, čo má keďže predsa len je Nemesio odomňa vyšší minimálne o hlavu.

Dvere na kúpelni sa otvoria a výjde z nich Nemesio s uterákom obviazaným okolo pása. Pohľad mi okamžite skĺzne ku jeho božským tehličkám. Fuj to, Bernelle! Prestaň nad ním slintať! A tak sa radšej zamračím, čím si vyslúžim uchechtnutie od Nemesia.

,,Kľudne si mohla slintať, mne to nevadilo. Ver mi, aj ja by som si užíval pohľad na teba iba v uteráku." Žmurkne na mňa a ja chytím prvú vec, čo mám po ruke a hodím ju po ňom. So smiechom sa uhne vankúšu, ktorý dopadne na zem trošku za neho. Ukážem mu ešte aj prostredník predtým ako sa stratí za dverami jeho šatníka.

Ten chlap je sakra bohatý, keď každá izba má vlasnú kúpeľnu s obrovským šatníkom. Aj ja chcem, to nie je fér. Akože áno, následujúcich päť rokov to budem mať, ale potom mi to bude chýbať. No nič, život pôjde ďalej.

Postavím sa z postele a vytratím sa do kúpeľne, do ktorej som sa už včera totálne zamilovala. Na pravej strane sa nachádza obrovské zrkadlo s led pásikmi okolo neho (tie budem využívať veľmi často). Pod ním je umývadlo vstavané do dlhého pultu, pod ktorým sú skrinky na uteráky, hygienické potreby, Nemesiove veci a jedna skrinka je vyhradená aj pre mňa.

Oproti sa nachádza veľká vaňa s možnosťou bubliniek, och ako ja veľmi milujem túto kúpeľňu. Za vaňou sa nachádza aj sprchový kút ohraničený len jasne prehľadným sklom. Na pravo od sprchového kúta sa nachádza záchod, ktorý nevidno hneď pri vstupe, pretože pult a záchod delí stena.