pamätáš si ma?? {Slafkovsky FF}

46. časť

POV JURAJ
Po škole sme sa ešte rozprávali pred školou s Emmou a Baškou. Emma mala zase klasické reči že sa s Baškou k sebe hodíme a atd. Po Bašku prišiel Šarky. Chcela aby som išiel s nou tak som súhlasil. Podišli mse ku autu a Baška po chvíľi odstúpila. Všimol som si že je nesvoja. No nakoniec sme nasadli do auta. Vzadu sedel niaky chalan, teda už skôr muž. Vyzeral že má minimálne 20. Zastali sme pred ich domom a s Baškou sme rýchlo vystúpili. Keď už bol ten chalan pri nás tak sa Baške podarilo odomknúť. Išli sme do jej izby. Tam mi povedala kto je ten muž. Bolo mi jej ľúto. Išli sme dole. S Baškou sme sa dohodli že budeme  hrať že sme pár. Ten muž išiel ku Baške ale ja som si ju pribinul bližšie k sebe.  Dozvedeli sme sa že má prísť Naty. Najprv som vôbec netušil kto to je. Baška zakričala na toho muža a on ju už len pohľadom vyzliekal. Pomaly kráčal ku nej bližšie. Rýchlo som si Bašku privinul bližšie k sebe. Šarky ho vyhodil a Baška mi potom vysvetlila kto je Naty. Potom mi to už trklo. Naty je Baškina sesternica s ktorou sme sa u ich dedka vždy hrali a chodili na rôzne prechádzky a atd. Sadli sme si na gauč a po chvíľi prišla Naty. Najprv ma chvíľu skúmala pohľadom. Šarky sa nás spýtal či chceme jesť ale Baška nechcela. Išli sme na bok. Horko ťažko som ju presvedčil nech si dá. Vrátili sme sa a Šarky si ma zavolal.
M.Š: ako sa ti ju podarilo presvedčiť??
Ja: bolo to ťažké ale nakoniec som ju presvedčil.
M.Š: ďakujem a nevieš čo jej je? Poslednú dobu je divná
Ja: naozaj neviem, môžem sa jej dnes skúsiť opýtať
M.Š: dobre dakujem
Ja: nemáte zač
M.Š: Juraj kludne mi už tykaj poznáš sa s mojou dcérou dlho a aj mna poznáš dlho a stále si len vykáme.
Ja: dobre tak nemáš zač
Šarky sa len usmial a ja som išiel za babami na gauč. Sadol som si vedľa Bašky.
N: už ste konečne spolu??
Skoro ma jeblo.
Ja: jebe? My dvaja?🤣
B: neprežili by sme🤣
N: šak hej vlastne🤣 vy sa neznášate a zároveň sa máte radi🤣
B: my sa ľúbime ale svojim spôsobom🤣
Ja: ano ano vlastný spôsob lásky máme🤣
Ešte sme sa rozprávali a potom nás už Šarku zavolal ísť jesť.
M.Š: podte jesť!
Postavili sme sa a išli jesť. Mali sme tortilly. Celú tu dobu ako sme jedli som kukal na Bašku či aj ona je. Naštastie jedla. Neviem či vám to Baška hovorila ale v minulosti trpela anorexiou. Bolo to po smrti jej dedka. Preto sa o nu bojím. Kôli tomu skončila na viac ako pol roka v nemocnici na hadičkách. Najedli sme sa a vratili sa znova na gauč.
Ja: vidíš zjedla si to. Som štastný💞
Objal som Bašku. Usmiala sa na mňa.
B: len kôli tebe💞
Usmial som sa na nu a ešte pevnejšie ju objal.