Hra s ohňom - (Studiomoontv x čitateľ)

Prológ

-~•~*° Hra s ohňom°*~•~-

.
.
.

~Pohľad T/m~

,,Nie! Stojte!" Kričala som za šoférom autobusu, pričom som sa ho snažila dobehnúť. Ten ma však nepočul, pretože autobus pridal a o pár sekúnd mi zmizol z očí.

Je pondelok ráno a mne sa už podarilo zmeškať aj môj posledný autobus do školy. Nemala som teda na výber, len ísť do školy tri kilometre peši. Tento týždeň som meškala už dvakrát. Ak budem meskať ešte raz, budem mať vážne problémy. To si ale nemôžem dovoliť.

.
.
.

Po dobe neurčitej som celá udýchaná dobehla k bráne školy. Na chvíľu som však pred vchodom zastala a sklonila sa. Položila som svoje ruky na kolená a snažila sa rozdýchať ten troj kilometrový beh bez prestávky. Medzitým som jedným okom zbadala čas na mojich hodinkách.

,,Díky Bohu. Ešte mám päť minút do zvonenia." Vystrela som sa, jemne som si upravila rukou vlasy a s veľkým nádychom vošla do školy. Nasmerovala som si to do svojej triedy.

Pri vchode som samozrejme pozdravila mojich kamarátov a šla na svoje miesto. Zarazilo ma však, keď som na mojom mieste zbadala tašku a veci niekoho iného. Niekoho, kto nepatrí do tejto triedy.

Žeby niekto nový?

Nechala som to byť. Skôr, či neskôr sa odpoveď na moju otázku dozviem. Prešla som teda k úplne zadnej lavici, nakoľko jedine tá bola voľná, a sadla si. Rozložila som si veci na prvú hodinu, a práve včas, pretože vo dverách sa objavila učiteľka. Za ňou však stál žiak, ktorého som na tejto škole ešte nikdy nevidela.

,,Dobré ráno žiaci! Dnes k vám prestúpil nový žiak. Prosím predstav sa nám." Ozvala sa učiteľka a hneď na to si sadla.

,,Ahojte! Som Samuel William Miščík. Mám 19 rokov a som youtuber pod prezývkou Moon. Možno ma poniektorí aj poznáte. Prišiel som sem, kvôli šikane na starej škole a dúfam, že vy naopak ma prijmete do kolektívu a budeme vychádzať dobre."

Akonáhle dohovoril, jemne sa usmial a učiteľka mu povolila si sadnúť. Samo tak s prikývnutím hlavy aj urobil a hodina mohla začať.

Z môjho podľadu vyzerá byť celkom v pohode. No nikdy netreba posudzovať knihu podľa obalu. Uvidíme čo budúcnosť prinesie.

~O týždeň neskôr~

,,Už zase ty?" Znudene som sa ozvala a zabuchla svoju skrinku. Stál zamnou Samuel a prepaľoval ma pohľadom.

,,Ten pravý a jediný." Povedal hrdo a oprel sa o skrinky tak, aby bol čelom kumne.

Odkedy na školu prišiel, je ako môj tieň. Prenasleduje ma po celej škole a už vôbedz mi nedá pokoj. Má svoju partiu ďalších dvoch 'badboyov' a robia mi neustále zle. Prečo? To je vo hviezdach. Mojim cieľom je sa mu čo v najväčšej miere vyhýbať, no akosi to nejde.

,,Čo zase chceš? Vravela som ti aby si mi dal pokoj." Pozrela som sa mu do očí a nahodina znechutený pohľad.

,,No vieš.. robil som ti dosť zlých vecí za poslednú dobu a chcel som sa ti ospravedlniť. Čo keby sme si dnes niekam zašli?"

Jeho odpoveď ma zarazila. Bola som prilepená na mieste. V jeho očiach sa niečo zmenilo, no nebolo to možné identifikovať.

Chvíľu som nad tým pouvažovala a napokon prikývla. Predsa si každý zaslúži druhú šancu. ,,Dobre. Kam teda?"

,,Poď somnou."

~Na mieste~

,,Prečo si ma sem doniesol?" Spýtala som sa trochu vydesene, pretože som stála uprostred nejakej prázdnej budovy.

,,Vážne si si myslela, že som sa zmenil? Žeby som ti už dal pokoj? A že by som to bol oľutoval?" Začal sa smiať a v tom sa v miestnosti objavili jeho dvaja 'škriatkovia', ktorí ma chytili a pritlačili na kolená.

,,O čo ti zas ide?!" Naštvane som naňho zkríkla avšak s ním to ani nepohlo. Vzal si do ruky dva balóny niečím jednoznačne naplnené.

,,Čo ak by som ti pridal trochu farby do toho tvojho sivého života, hm?" Akonáhle dopovedal, o moju hlavu pristáli dva veľké balóny plné akrylovej farby.

Možno dávať mu druhú šancu nebol dobrý nápad..

Posledné čo som zaregistrovala bol ich smiech a zima, ktorá mnou prešla...

.
.
.

Podarilo sa mi dostať sa domov živá. Avšak akonáhle ma mama zbadala, z jej uší sa dymilo.

,,Kto ti to spravil?!" Odfrkla naštvane.

,,To nič mami, bola to nehoda. Zdobili sme školu, a mne sa podarilo potknúť o vedro farby a spadnúť doň." Vydýchla som si. Očidine tomu aj uverila, tak som sa pobrala do kúpeľne kde som svoje oblečenie hodila do práčky a ja som vliezla do sprchy.

Nemám najmenšie tušenie, prečo si namňa tak zasadol. Odkedy prišiel, som sa k nemu anilen neozvala. Najprv to žačalo neustálym prepaľovaním pohľadom, následne prenasledovaním a teraz dá sa povedať pokračuje šikanovaním. Neskutočne mi lezie na nervy, avšak nebudem z toho robiť zbytočné haló.

Po sprche som sa prezliekla do pyžama a skočila do postele. Zajtra je ešte len utorok, takže sa musím mentálne pripraviť na školu. Nastavila som si rovno tri budíky, pretože som si istá, že po dnešku bude problém ráno vstávať.

~Utorok ráno~

,,T/m vstávaj! Máš tu návštevu!" Vzbudila ma mama ešte pred budíkom.

,,Mhh.. už idem!" Odvetila som a snažila sa rozlepiť svoje oči. Pozrela som sa na čas a zistila som že je pól siedmej ráno.

Zavrčala som znudene a vyliezla z postele. Nahodila som nejaké oblečenie, dala vlasy dokopy, a taktiež som nezabudla ani na rannú hygienu. Následne som sa pobrala do obývačky, kde som uvidela jeho ako ho moja mama obsluhuje čajom.

Moja sánka mi v živote tak rýchlo k zemi nepadla ako teraz...

.
.
.

Pokračovanie nabudúce!
Ak sa vám príbeh páči, ocením ak mi naň dáte odozvu v podobe ⭐ alebo 💬.
Ďakujem!💕