Hra s ohňom - (Studiomoontv x čitateľ)

~* 4 *~

-~•~*° Hra s ohňom°*~•~-

.
.
.

~Pohľad T/m~

,,Stoj! Nepribližuj sa!" Skríkla som v momente, čo sa začal probližovať. Bála som sa, že mi chce ublížiť.

Moja reakcia ho očividne zaskočila, pretože sa jemne zľakol. Čo to práve chcel spraviť? Chcel ma opäť udrieť?

,,Len pokoj. Máš niečo vo vlasoch." Opäť kumne pristúpil a čokoľvek som vo vlasoch mala, vybral to a hodil do koša.

Tak a teraz sa cítim trápne za svoju reakciu..

,,Už sa ma báť nemusíš. Neublížim ti." Jeho slová zneli úprimne, avšak ja som mu ešte veriť nedokázala.

.
.
.

Práve stojíme pred jeho domom a medzitým, čo on odomyká dvere, ja som na obzore.

Akonáhle sme vstúpili do domu, čakal ma poriadny šok. Dom z vnútra bol v troskách. Všade naokolo boli viditeľné rozbité vázy, obrazy alebo dokonca poháre.

Samo sa na chvíľu zastavil a začal sa obzerať. V jeho očiach som zbadala slzy a prišlo mi ho neskutočne ľúto.

Bez rozmýšľania som ho chytila za ruku a jemne mu ju stiskla. Očividne ho to prekvapilo, ale videla som, že mu to pomohlo. Jemne sa usmial a pokračoval vo svojej ceste do jeho izby, pričom sme sa držali za ruky.

Samo mi momentálne príde ako úplne iná osoba. Vyzerá byť ako zresetovaný a napravený. Najhoršie na tom je, že mu to spôsobilo doživotné trauma..

.
.
.

Vrátili sme sa domov s jeho kuframi, ktoré som mu následne pomohla vybaliť.

,,Tak.. Toto je tvoj nový domov Samko- ehh teda Samo!" Huff! To bolo blízko. Prečo som ho vôbedz nazvala ako Samko?!

,,Neviem sa ti dostatočne odvďačiť. Robíš premňa neskutočne veľa a pritom si to vôbedz nezaslúžim.." Pristúpil kumne a pritiahol si ma do medvedieho objatia, ktoré som mu samozrejme oplatila.

~O pár dní neskôr~

Ubehlo už niekoľko dní a Samo sa u nás cíti ako doma. Mám pocit, že jeho otec je aj rád, že je Samo preč, nakoľko ho vôbedz nehľadá.

Za tú dobu sa mi ospravedlnili aj Matyáš a Dominik. Raz za čas ich Samo pozve k nám sa zabaviť a musím povedať, že oni traja sú to najkrajšie kamarátstvo, aké som kedy videla.

Na opačnej strane náš vzťah so Samom sa oveľa zlepšil.

A áno, stále parazituje v mojej izbe.

,,Hej! To som počul!" Zakričal namňa z mojej postele.

Hopa! To som musela povedať nahlas.

,,Nevadí, pretože som ti to itak chcela povedať." Začala som sa smiať. Obaja vieme, že to bolo myslené zo srandy.

Samozrejme ako vravel, so šikanou nadovšetko prestal, avšak tentokrát sa provokujeme ako brat a sestra. Vlastne.. sa tak aj považujeme.

,,Dobre tak sa sťahujem preč!" Začal zo srandy trucovať, vzal sa a odchádzal z mojej izby.

,,Nie, počkaj!" Začala som sa smiať a utekala som za ním. Na chodbe som ho chytila, avšak on bol namňa pripravený. V behu sekundy ma schmatol a prirazil o stenu. Bol tak blízko, že som cítila jeho dych na mojom krku. V jeho očiach horeli malé plamienky a vyzeralo akoby ma každú sekundu chcel zavraždiť.

Ten chalan má neskutočné herecké schopnosti! Niekedy mu naň naozaj naletím.

,,Len si počkaj! Toto ti neprejde!" Začal sa mi vyhrážať, pričom sa jeho kútiky úst formovali do úsmevu.

,,To si len myslíš! MAMI!" Zakričala som čo najhlasnejšie a v tom momente ma pustil a bola som opäť voľná.

No jo, ja vždy viem ako naňho heh.

.
.
.

Poslednú dobu sa somnou niečo deje. Akonáhle som od Sama preč dlhšie než na hodinu, cítim samotu. Avšak vždy, keď som pri ňom, cítim sa v bezpečí. Cítim svoje kolená ako sa mi podlomia v momente, čo sa pozriem do jeho očí. Celkovo som vzrušená, akonáhle sa ho dotknem. Nerozumiem tomu.

Žeby sa mi páčil? Nie to nieje možné.. Alebo áno?

Z môjho premýšľania ma vytrhol zvonček.

,,Samko je doma!" Rozbehla som sa dole po schodoch až k vchodovým dverám. S úsmevom na tvári som ich otvorila, avšak koho som tam uvidela, mi takmer vyrazilo dych.

.
.
.

Pokračovanie nabudúce!
Ak sa vám príbeh páči, ocením ak mi naň dáte odozvu v podobe ⭐ alebo 💬.
Ďakujem!💕