AJ VYMYSLENÉ VECI MÔŽU BYŤ SKUTOČNÉ// PAYTON MOORMEIER

1.

*nedeľa 15:23*
deň stávený v upírskych knihách fakt milujem. myslím to samozrejme ironicky. vážne si učiteľka povedala že nám dá na pondelok PRVÚ HODINU písomku o tom, čo sú upíry zač? povedzte mi k čomu toto je dobré.
bonus som mala svojho brata ktorý mi to učenie len zhoršoval. Dylan, bratček zamilovaný do hudby. ja som tiež milovníčka hudby ale asi pred 2 hodinami som za ním prišla s palacinkami, aby ma neotravoval a aby si nepúšťal či spieval songy. nasrane som sa pozrela na samú seba do zrkadla a rozhodla som sa ísť za ním. samozrejme milo zaklopem veď som ÚPLNE kľudná ;-). mám chuť mu vyraziť dvere lebo ma zas nepočuje. "čuduješ sa keď počúva hudbu? bože Grace" povedala som si v hlave. "čo máš spraviť keď nepočuje?" a ja viem?. skúsim znova silno zaklopať. ,,Grace čo zas?" vypol hudbu a otvoril jeho príšerne zelené dvere. "ideálne by bolo keby počúvaš hudbu v slúchatkách, učím sa na otrasnú písomku" pokrútila som očami keď som dokončila svoj monológ. ,,rozkaz šéfe!" zasmial sa Dylan a už sa nadychoval že niečo povie "palacinky máš ešte v mikrovlnke" hodila som ironický smile a odcupitala do svojej krásnučkej izby. učenie ma nebavilo a rovno som aj zaspala. hlava spadla na prekrížené ruky na stole a oči sa pomaly ale iste zatvárali.

,,žiješ?" kričí na mňa zvedavo Dylan.
otvorila som svoje oči a iba v kľude povedala ,,áno,,. ,,doniesol som ti večeru" otvoril dvere a jedlo položil na nočný stolík.
,,ďakujem." usmiala som sa na neho a naznačila, že už môže ísť.

aby ste pochopili. rodičia už sú nejakú dobu preč. nevolajú ani nepíšu. máme dojem že sa na nás vysrali ale čo môžeme čakať po veľkej hádke. trochu ma to zamrzelo keď som si na nich spomenula. zachránila ma moje mačiatko Ellie ktoré je tu somnou vždy keď potrebujem. ja milujem ju, a ona zas mňa.

najedla som sa, úprimne to chutilo ako niečo ako polotovar. hej no hranolky s nugetkami, čo sa dalo čakať. zasmiala som sa a išla do kúpelky, kde som spravila svoju každo-večernú rutinu. sprcha-skincare= ✅
vlasy som si dala do drdolu pretože vonku je teplo jak sviňa. odpísala som Ness na správy a hodila sa do postele. samozrejme prezlečená.
*pondelok 6:20*
zobudil ma ten najlepšootrasnejší budík na svete. vďaka bohu už len mesiac a môžem si užívať leto s ľuďmi, na ktorých mi záleží.
,,vstávaj ty smrad!" skočil na mňa Dylan a začal ma štegliť. "ty idot!" začala som sa extrémne smiať. "dobre stačí. idem chystať raňajky" povýšenecky sa usmial a ako frajer odišiel do kuchyne. zasmiala som sa a odišla znova do kúpelne, kde som si uvedomila, že si najprv musím vziať na seba fit. vzala som si random voľné kraťasy a biely top. smer bola kúpeľňa kde som bola dlho. šťastie že mám vlastnú inak by Dylan zomrel depresiami. natočila som si vlasy, spravila skincare+makeup. navoňala som sa a dala jesť mači, aby mi neumrela hladom. vzala som si tašku, do ktorého som si hodila učebnice, mobil, kľúče, deodorant atď.
dole už sa z radosti kuchtilo. čo iné ako vajíčka. nesťažujem si, Dylan sa to takmer naučil.
pousmiala som sa na neho, keď som videla jeho radosť v očiach. tašku som položila do rohu a sadla si k stolu. "snáď to nebude moc slané" povedal trošku nervózne. "ale Dylan veď buď aspoň ráď že si tie vajíčka spravil. nepodceňuj sa stále. usmial sa na mňa a položil mi tanier s vajíčkami predomňa aj s príborom. "dobrú chuť!" nadšene som vyhlásila a konečne ochutnala vajíčka, s čím sa tu sral niekoľko minút. počula som ako si tu pri tom nadáva.
,,wow fakt je to dobré!"
,,ďakujem" videla som na ňom stále nervozitu.
*po raňajkách*
,,ja už pôjdem hej?" pozrela som sa na neho no on len kývol. v dverách som si niečo uvedomila.
"kurňa!" povedala som si v duchu a rýchlo išla do školy. v skrinke som nič nemala a ani som si tam nič nedala. bolo ešte 40 minút do hodiny. využila som to a pozrela sa do tých divných upírov. no tak či tak som to vôbec nevnímala ale tvárila že hej. no a prišla učiteľka UPÍRKA nie robím si srandu. nazvala som ju tak. rozdala papiere. keď som videla tie otázky, myslela som že ma porazí. "zlato si v pohode?"
spýta sa ma Ness celkom udivene. "stráviť celé poobedie nad knihami o nejakých upíroch čo je iba pojebaný mýtus? hej som v pohode. viem že nič" povedala som dosť nasrane. proste kto sa bude učiť o niečom, čo neexistuje. budúcnosť chápem keď sa budú učiť o Covide alebo tak. to je jasné ale upíri? čo im hrabe. "slečna Hartman a Barret, začnite písať! zaberá vám to čas!" vykríkla učiteľka Emily Parker. vyrušilo ma klopanie. teda ak sa to dá nazvať vyrušením. "nesiem vám nového žiaka" informovala učiteľku riaditeľka, ktorá mala za sebou nejakého chlapca. to som moc nevidela ale viem že to bol chlapec. "vitaj! doporučujem sa predstaviť". usmiala sa ironicky učiteľka no on sa na ňu tak zvláštno pozrel. "slečna HARTMAN koľko vám to budem pripomínať že máte písať?!" začala na mňa kričať a ja som hneď zhodila zrak na môj papier bez ničoho okrem otázok, ktoré nevedel nikto. jediná normálna otázka bola "čo upíri pijú?" jasné že krv. teraz som frajerka že aspoň čosi. ale tak krv to vie asi každý nie?. zamyslela som sa keď som odovzdala papier a Parkerová sa na mňa pozerala jak na debila. ;)

next later baes <333