AJ VYMYSLENÉ VECI MÔŽU BYŤ SKUTOČNÉ// PAYTON MOORMEIER

4.

"tak a teraz ťa z toho vyskúšam." oznámil. ja som len kývla a začala sa zamýšľať nad otázkami, ktoré mi kládol. "Grace ty to vieš!" radostne oznámil. bol z toho fakt nadšený, v očiach bola vidieť radosť. usmiala som sa na neho a priklopila knihu. "nechceš si dať vodu alebo tak? niesi hladná?" začal sa ma pýtať. "dám si vodu, ďakujem." oznámila som mu a do sekundy som mala pohár s vodou pred sebou. "kúsok odtiaľto je pekná lúka a zachvíľu bude západ slnka, nepôjdeme sa tam pozrieť?" spýtal sa ma. bolo vidieť že by fakt išiel a ja som mu to nerada kazila, takže som išla. "payton spomaľ, si strašne rýchly" zakričala som na neho udýchane. dobehol ku mne. "všetko v pohode? nieje ti zle?" spýtal sa ma ustrašene. "nie som v pohode Payton, len si moc rýchly." zasmiala som sa a on tiež. "vezmem ťa." vzal ma do náruče a išli sme. "niesom ťažká?" spýtala som sa so smiechom. "grace si ako pierko." usmial sa na mňa. do dvoch minút sme boli na krásnej lúke. plno kvetov. obloha bola zfarbená no modro,oranžovo,rúžovo žltej. slnko akurát zapadalo. "vychytali sme to!" radostne som si povedala a on kývol. ja som si ľahla som si do trávy a payton si len prisadol. "chodím sem často sám, keď potrebujem kľud." povedal payton. pozrela som sa na neho. "grace síce sa poznáme krátko ale verím ti najviac, zo všetkých" pozrel sa na mňa. no teda skôr do mojich očí. usmiala som sa na neho a silno ho objala. nemal s tým problém. prilepil sa ku mne ešte viac. no na to som sa ja už len pousmiala a zavrela oči. v objatí sme sa držali asi 3 minuty. "nieje ti zima?" spýtal sa ma keď ucítil že sa trošku trasiem. kývla som a on mi dal jeho mikinu. pod mikinou nič nemal. snažila som sa nepozerať na jeho vypracované telo. laura prestaň a píš. "tebe bude zima, ver mi." povedala som. "o mňa sa neboj." ukludnil ma. ja som si tú mikinu dať nechcela ale nakoniec som si ju dala. úprimne ten "pach" čo som hovorila, mi začal voniať. jeho mikina mi bola veľká no bolo mi v nej dobre. "si v nej zlatá" zasmial sa payton. "ďakujem" usmiala som sa na neho. "pôjdeme? dylan sa o mňa bude báť" povedala som mu a on len kývol. vzal ma za ruku a zas išiel rýchlo. "paytoon" zavolala som na neho. "čo sa deje?" spýtal sa vystrašene. "si rýchly" povedala som v kľude. "prepáč.." odpovedal. "to nič, len poď pomalšie." vzal si ma do náruče a do 10 minút sme boli pri mojom dome. "tu máš mikinu." usmiala som sa na neho keď som mu ju podala. "nechaj si ju, hodí sa ti viac" pozrel sa na mňa. ja som dala výraz "naozaj?" a on len v kľude kývol. pousmiala som sa a objala ho. "ďakujem že si mi pomohl s učením. niet teba, mám zas za 5." zasmiala som sa. "to ťa fakt tak nebaví?" spýtal sa dosť zvedavo. "nemám k tomu cit, nežije to." povedala som no on kývol ale nebol nadšený. nieje upír že nie?- grace to viem zatiaľ len ja a Karla 😋 ty to tiež čoskoro zistíš. povedalo mi moje sebavedomie čoho som sa začala báť viac. "ďakujem ešte raz, ahoj!" zamávala som ju a išla do domu. "kde si bola?" spýtal sa dylan. "bola som s kamarátom." povedala som v kľude a on len kývol. "pôjdem si ľahnúť." usmiala som sa na neho a odišla do izby. hodila som na seba voľné kraťasy a paytonovú mikinu. bola fakt dosť príjemná na nosenie. cítila som na nej stále jeho vôňu. pri nej som fakt rýchlo zaspala.

next morning
vstala som znova, kvôli budíku. dnešný fit tvorilo pastelové tmavé modré tričko a voľné kraťasy po kolená. na vrh som si dala čiernu mikinu, no nie paytonovú. mysleli by si že s ním chodím. nakoniec ness nebude dva týždne. včera jej bolo zle a teraz ide na dovolenku. jak ja jej závidím. ale máme v pláne spolu volávať!. v kuchyni som si vzala len jablko a colu. išla som do školy. samozrejme navoňaná. dnes ako makeup by som to moc nebrala. dala som si len maskaru a lesk na pery.

vošla som do školy, vzala si učebnice a ešte si zopakovala učivo na test. niečo sa chytilo mojich ramien. boli to paytonové ruky. "vieš to?" spýtal sa ma. "učila som sa s človekom ktorý miluje upírov, vlkodlakov a tak ďalej.. poznáš ho?" zasmiala som sa. "faakt? nie nikoho takého nepoznám" zasmial sa a ja som sa zasmiala tak že to počula celá trieda. "tichšie Hartmanová!" zakríčí na mňa Loren. najväčšia kurva. "neposer sa že teraz nepočuli to, ako si sa vyspala s Joshom" obidvaja sme sa zasmiali. "snáď ju napíšem na 1" povedala som sklesle. "dáš! verím ti." usmial sa na mňa. "ďakujem" úsmev som mu vrátila a potom už bohužial zazvonilo. "zdravím študenti, rozdám papiere tým, čo zle napísali test a hneď cez túto hodinu opravím a pozrieme sa, kto si to zlepšil" usmiala sa a my sme kývli. začala som písať. bola som prvá. všetko som mala vyplnené. všetko mi pasovalo. "Hartman 1!" vykríkla radostne učiteľka a ja som sa usmiala od ucha k uchu. pozrela sa na paytona a ten sa usmial.