AJ VYMYSLENÉ VECI MÔŽU BYŤ SKUTOČNÉ// PAYTON MOORMEIER

7.

slabo sa zasmial a začal ma bozkávať. bože tie jeho peryyy. "milujem ťa Grace" oprel si čelo o to moje. "ja teba Payton" usmiala som sa na neho a ďalej už som čakala čo bude ďalej. išli sme do kuchyne, spraviť si niečo na jedenie, aj keď sme mali v izbe kopu jedla. paytonové oči sa zmenili v červené. "payton?" spýtala som sa ho. "áno?" pozrel sa na mňa. "potrebuješ krv" povedala som. ani neviem prečo ale šak dobre. "j-ja viem" povedal v strese. "poď sem" prikázala som mu a on bol hneď pri mne. nastavila som krk aby mohol. "grace, ja ti nechcem ublížiť" povedal mi sklesle. "potrebuješ krv" povedala som mu no jemu nestačilo. "payton notak, nebojím sa" ukľudnila som ho no on už bol bližšie k môjmu krku. "daj mi ruku, na začiatku to bude trošku bolieť" povedal mi a ja som dala moju ruku do tej jeho. mal pravdu, bolo to nepríjemné ale vydržala som. potom už to len šteglilo na čo som sa pozasmiala. "ďakujem ti, Grace" pozrel sa na mňa a ja som mu zotrela krv z jeho pier. iba som sa usmiala a on ma hneď pobozkal. (ja sa ospravedlňujem ale ja tento pov tak preciťujem) "už nikdy, ano?" povedal mi a ja som mykla plecami, na čo sa on len zasmial. zastavil mi krvácanie pretože krv z krku ešte tiekla. čo sa čudujem. nevadilo mi to, že mi payton kusol do krka. no ja som mala chuť sa ho to spýtať, takže som tak urobila. "payton? je možné že budem upírka?" spýtala som sa ho zvedavo. chcem byť upírka. on kývol. "tipujem že už si, spali sme spolu." posledné dodal potichu, aby to jeho rodičia nepočuli. bežala som nadšene do kúpeľne. pozrela som sa na seba. mala som červené oči. "doriti" povedala som si. na upírov som neverila a upírka som. zasmiala som sa. išla som za paytonom a ten si toho všimol. "payton čo mám robiť" spýtala som sa sklesle. "potrebuješ krv." povedal mi a ja som kývla. no ja potrebujem vedieť od koho si môžem krv zobrať. nastavil mi krk a ja som začala stresovať. "čo ak ti ublížim" povedala som. "grace nedá sa to, budem ti hovoriť čo máš robiť" pohladil ma na líci a ja som kývla. "jednoducho sa zakusni a potom už to ide samo" povedal mi a ja som kývla. "daj mi ruku" povedal mi a dala som mu ruku. on mi ju hladil a to ma upokojilo. napila som sa a zastavila mu krv. on mi krv zotrel z pier a ja som sa usmiala. "nieje to zlé, nie?" zasmial sa a ja som kývla. "mali by sme sa presťahovať do hlbšieho miesta" povedal mi a ja som kývla. "na školu serem pretože aj tak všetko viem a tebe stačí vedieť, čo robiť keď si upírka" podotkol. "ale čo dylan?" spýtala som sa ho. "pôjde s nami, aj jaden pôjde. ness príde neskôr. budeme fungovať ako normálni upíri." usmial sa a ja som kývla. išli sme sa baliť a rovno sme išli zbaliť veci. no teda skôr payton. ja mám veci doma. nesse som zavolala a všetko jej vysvetlila. bude bývať s nami aj s Jadenom. dylan chvíľu nesúhlasil ale nakoniec bude. povedala som mu, že mám niečo, čo mu musím povedať. "mám zbalené" oznámil payton a ja som zosadla z linky a išli sme k autu. bolela ma hlava ale asi nezvyk. "hlava ťa bude bolieť cca 2 dni, potom to prejde" usmial sa a ja som kývla. išli sme pre dylana a jadena. hej je asi 11 hodín ale furt lepšie jak keď cez svetlo. môže ma spáliť a potom je problém. veľký problém.

"čauteee" pozdravil nás Jaden. "vitaj bráško" dali si s paytonom päsť a ja som bola celý čas na mobile. "čaukooo" pozdravil nás dylan, keď nastupoval do auta. "ejj čaau" podravila som ho a teraz sme si dali päsť my. "takže ideme bý-" nedokončil payton pretože som mu do toho skočila. "všetko som im vysvetlila" usmiala som sa na neho a on mi úsmev oplatil. dal mi rýchlu pusu a vzadu sa na nás pozerali ako na svätý obraz. "jebe?" spýtal sa so smiechom payton. "to je ten kamarát?" spýtal sa so smiechom dylan. "už nieje" zasmiala som sa. celé auto sa zasmialo.