Volanie divočiny / Biely tesák

14 0 0
                                    

Meno autora: Jack London

Žáner: Dobrodružná klasika

Opis: Volanie divočiny a Biely tesák nám prezentujú osudy dvoch, v podstate rovnakých psov: Bucka a Bieleho tesáka. Obidvaja sú psami, ktorým v žilách prúdi aj kúsok ich vlčích predkov. V prostredí drsnej prírody severnej časti Ameriky sú nútený dokázať, že sú viac, než vyzerajú. A popritom sa budú musieť obaja zrieknuť svojich starých spôsobov.

Zhodnotenie: O Bielom tesákovi som prvýkrát počul ako malý chlapec, keď som videl svoju mamu, ako ho s radosťou pozerá v telke. V tých časoch mi ho osobne veľmi vychvaľovala a tvrdila, aký je to prekrásny príbeh z prostredia Aljašky a hlavne ako sa celá zápletka netýka vôbec človeka, ale psa. Presnejšie polovičného vlka. Ako malý som tomu nechcel veriť a keďže sa jednalo o dosť starý film, tak to moje pochybnosti ešte len prehĺbilo. Ale aj tak som sa prinútil pridať sa k nej a po chvíľke som zistil, že to ani zďaleka nie je také zlé. No a po zistení, že existuje aj kniha, podľa ktorej daný film vznikol, som sa rozhodol dať tomu šancu. A viete čo? Neľutoval som.  A navyše som si uvedomil, že mama nepreháňala. Jackovi Londonovi sa podarilo poskytnúť čitateľom prenádhernú expedíciu naprieč divokou krajinou zvanou Aljaška. Samotné úkazy prírody som hltal s hromadným potešením a bola radosť premietať si to vo svojich myšlienkach čo možno najreálnejšie. Vlastne to bol aj jeden z dôvodov môjho pochopenia, prečo aj žijú ľudia, ktorý dávajú viac prednosť tomuto typu krajiny. A sám Biely tesák vás chytí do svojich čeľustí a nepustí tak skoro. Ale nebojte. Myslím to v tom dobrom. Postupne ako sledujete jeho cestu od divokého "vlka", cez jeho zajatie indiánmi, až do konca, tak si budete hovoriť niečo v zmysle: "No ty vole. Tak takéhoto psa by som chcel." Čo som si viac menej hovoril aj ja sám v kuse.

Navyše kniha, ktorú som čítal, obsahovala aj Londonov druhý podobne tematický kúsok. A to Volanie divočiny. Príbeh je vlastne podobný ako v tom predošlom diele, aj keď cesta Bucka sa úplne líši od toho Tesákovho. Aj keď bolo Volanie divočiny dosť obstojné a užíval som si ho, za mňa rozhodne je lepšou voľbou Biely tesák. A podľa mňa si ho rozhodne užijete aj vy.  

Známka: 9/10

Moja KnižnicaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora