Just you and me...maybe even a horse.

3- WATER

Šichta mi skončila okolo pol jednej takže som sa mohla prejsť s Acom. Rýchlo som naštartovala a utekala domov.  

Došla som domov a utekala sa najesť. Rýchlo som skočila do izby pre plavky lebo som mala menší nápad. Obliekla som si ich a na to som si dala moje normálne oblečenie. Hyunjin sedel na lúke neďaleko domu. Po jedle som išla ešte za Hyunjinom. 

,,HEJ!! Nechceš ísť jazdiť!?" Kričala som na neho. 

,,POČKAJ!" rozbehol sa dole. Vďaka bohu stihol zabrzdiť a nenabúral do mňa. Ale zabrzdil dosť blízko mňa. Boli sme tak blízko že by sa tam papier nezmestil. Nakoniec som ale ukročila a išla ku koňom. Išla som pred ním a neotáčala som sa na neho lebo červený rumenec čo mi ostal by bol vidieť aj z marsu. 

                                                                                     HYUNJIN

 Rozutekal som sa s kopca. Bál som sa že do nej narazím a tak som začal brzdiť v polovici. Aj som to zabrzdil ale zastavil som tak blízko že by sa medzi nás ani mucha nezmestila. Vted som si uvedomil aká je nízka. O hlavu nižšia ako ja. Nakoniec ale ukročila, otočila sa a šla ku koňom. Ja som ju nasledoval. Všimol som si ale pred tým že na tvári sa jej objavila červeň. Bola zlatá.

Prišli sme ku stajni a ona sa rozbehla ku koňovi čiernej farby s odznakom na hlave. 

,,Toto je Ace a tam je Ash, Chix a Kendra. Zober si Kendru tá je na nových milá. " povedala a ja som sa otočil k kobyle čierno-bielej farby. prišiel som k nej a ona sa o mňa okamžite obtrela.

,,Má ťa rada," usmiala sa Hanna. Práve brala sedlo a mne ukázala odkiaľ ho má.  Zobral som ho aj ja. Všetko som spravil a vyviedol ju zo stajne. Vonku som na ňu nasadol. Čakal som na Hannu a keď vyšla vyskočila na Aca a cvalal odo mňa preč. Ja som šiel za ňou no potom som sa rozbehol. Hannu to prekvapilo no nahodila šibalský úsmev a rozbehla sa za mnou.

,,Ty v tom nie si nový že?"

,,Ani nie," zasmial som sa. Nakoniec ma predbehla a ja som ju len nasledoval. Nebudem sa tu nahánať keď to tu ani nepoznám.

                                                                                          HANNACH

Predbehla som ho a nasmerovala som si to ku jazeru. Bola som prekvapená že Hyunjin na koni ako vidím už niekedy sedel. Viedla som ho za jazero kde som chodila častejšie ako ku Melisse. Tam som Aca priviazala o strom a Hyunjin spravil to isté. Ja som si dala dole oblečenie a skočila som do vody. Hyunjin sa na mňa len pozeral s ústami dokorán. 

,,To si mi kedy chcela povedať?!"

,,Prekvápko," zasmiala som sa. Ten jeho pohľad na mňa ma rozosmial ešte viac. Nakoniec ale niečo spravil. Skočil do vody. Neviem či komplet oblečený alebo nie. Keď sa vynoril videla som mu len ramená. Boli odhalené takže bez trička. Jeho vlasy mu prekrývali tvár. Sranda ale bola keď sa ku mne približoval bez toho aby plával. Kurňa on je vysoký!  Ja som ale začala plávať a ušla som mu. No on tiež začal a ja som mu už neušla. On ma len chytil a hodil ďalej do vody. Začal sa smiať a ja tiež keď som sa vynorila. 

V jazere sme boli asi hodinku a ďalšiu hodinku sme schli. Nevnímala som tože Hyunjin je bez trička. Vôbec ma to ani nezaujímalo. Vedľa neho som sa cítila že som konečne našla človeka ktorý je rovnaký ako ja. Šialený a milý. Ale jediné čo mi nedalo bolo to ako na ňom vypadajú tie jeho dlhé čierne vlasy. Bol nádherný no nemohla som mu to povedať. 

Postavila som sa a zobrala si handry. obliekla som sa a vtedy som si všimla že Hyunjin už sedí na Kendre. Domov sme prišli asi o 4-5tej. Obidvaja sme kone dali do stajne. Vnútry sa Hyunjin rozhodol že spravý večeru. Nenamietala som.  

Navaril a ja som sa len usmievala. Nič veľké nenavaril ale chutilo to skvelo. 

,,Kde si sa naučil tak dobre variť? Je to skvelé!" Sa len usmial a sklonil hlavu. Hanbil sa. Som sa na ňom len zasmiala. 

Dojedli sme a ja som išla umyť riad. Hyunjin si sadol do obyvačky ktorá je spojená s kuchyňou. Som stála pri umývadle a Hyunjin len zrazu, ,,Odkedy tu bývaš?"

,,Asi 3 roky. CCA," neotočila som sa od svojej roboty.

,,Kone si si kúpila tu?"

,,Áno ,okrem Aca," už viac sa nepýtal. Všetko som dokončila a sadla si na gauč vedľa Hyunjina. 

,,Koľko tu budeš?"

,,Ti prekážam?"

,,Ne. Len neviem či tu chceš bývať alebo si  tu na dovolenke," som sa pousmiala.

,,Ostávam tu. Nechcem sa veľmi vrátiť," sklonil hlavu. Som sa ho snažila nejako rozosmiať a aj sa mi to  podarilo. Asi ďalšiu hodinku sme sa rozprávali no pomaly som začala zatvárať oči a nakoniec som zaspala.