Smrť

206 19 9
                                    

Večernú oblohu preťal jeden jediný slnečný lúč, keď jesenné slnko konečne vykuklo spomedzi búrkových mračien ukázať svoju nadvládu. Predral sa pomedzi vysoké sekvoje a dopadol na malú čistinku uprostred rozľahlého starého lesa, plného storočných sekvojí a mladých borovíc. Dažďové kvapky zachytené na steblách trávy, rastúcich na malej čistinke uprostred tmavého lesa, sa zaligotali, keď ich slnko svojou žiarou jemne pohladilo.

Šepotanie vetra v korunách stromov a zurčanie priezračného potôčika skrytého v lese zrazu prehlušil nepríjemný zvuk. Zvuk trenia kameňa o železný kosák, ktorý sa niesol do nekonečných diaľav. Osoba, ktorá bola za ten zvuk zodpovedná, sedela na kameni, na mieste, kde sa les stretával s čistinkou.

Tmavý plášť neznámeho, černejší ako hlboká noc, bol starý a dotrhaný. Veľká kapucňa, podobná tým na starých habitoch, mu zakrývala tvár, aby sa mu nik nemohol pozrieť do prázdnych dier namiesto očí. Z dlhých, zničených rukávov nevytŕčali ruky, ale spráchnivené, prehnité kosti, tisíce rokov staré, odsúdené na večný, nudný život, plný kričiacich obetí umierajúcich v agónii.

Neznámy pomaly zdvihol hlavu, keď sa na oblohe zjavili tri vrany. Nekrákali, iba ľahostajne a ochabnuto leteli, rovnako ako 98 miliárd krát predtým, dávajúc znamenie Smrti, sediacej na rovnakom mieste, ktoré jej ešte pred zrodením života určil vesmír.

Kostnatá ruka zvierajúca kameň sa stratila v záhyboch dotrhaného plášťa, zatiaľ čo osoba unavene vstala a s naostrenou kosou v druhej ruke sa ťažkým, zostarnutým krokom pobrala do lesa, kde v diaľke zmizla medzi stromami.


Yay, tak vás znovu otravujem! Nečakajte pri každej časti "vykecávacie okienko", tak ako to robím pri ostatných príbehoch. Len vás chcem ubezpečiť, že tieto "minipríbehy" nepíšem na úkor CILY a VO, takže časti z nich budú vychádzať rovnako často (alebo skôr nečasto, že jo).

A ešte jedna vec: Tento príbeh nebude ako celok, t.j. každá časť bude mať nejakú inú tému - alebo ju skôr mať nebude, pretože to budú len útržky mojej fantázie. Mojej veľmi bujnej fantázie, takže sa máte na čo tešiť ;)

Deti hviezdneho poslaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora