Neobyčajná

Známi neznámi

Je ďalší deň. Štvrtok. Konečne vstanem o pol siedmej, tak ako mám. Hneď ako zaklapnem budík, sa pozviecham spod periny. Otvorím si okno a začne mi do izby prúdiť čerstvý, ranný a trošku vlažný vzduch. Zhlboka sa nadýchnem. V tom si spomeniem na Zekeho Townera. Dnes príde do školy.

...

Vždy, keď sa idem pozrieť do iných ľudí, tak mám strach. Nikdy neviem, čo v nich nájdem. Raz som stretla na ulici muža, čo znásilnil nejaké dievča. Asi bolo divné, že som sa hneď rozbehla preč, ale bolo mi to jedno. Potom som si dala s takzvaným špehovaním pokoj. Ľudia, ktorí ma dobre poznali sa čudovali, prečo sa im nepozerám do očí.Aj to mi bolo jedno.

Nik o mojom dare nevie. Ani Aňa. Nemôžem to povedať. Prišla by som o môj dar, navždy. Raz som o tom povedala Ani a v tom sa zastavil čas. Všetko, okrem mňa stálo v čase. V tom sa objavila akási žena.

,,Ak o tom ešte niekomu povieš, prídeš o to. A ver mi, že to nechceš. Stratila by si svoju podstatu. Cítila by si sa ako v cudzom tele. Bola by si psychicky na dne..."

Nestihla dopovedať, lebo čas sa začal hýbať. Nástenné hodiny začali tikať, Aňa žmurkla. Zrazu akoby sa nič nestalo zazvonilo na prestávku a školský život pokračoval ďalej. V hlave som zastrehla tichý hlas.

,,Ešte máme s tebou plány. Jedného dňa sa všetko dozvieš."

Sama seba som sa len tak spýtala, že kedy sa to dozviem, ale reakcia ma zaskočila.

,,Keď príde ten čas."

...

Zrazu som sa strhla. Prestala som rozmýšľať a vrátila som sa do reality. Na ruke mi pristál komár.

,,Fuj, ideš preč ty nechutný komárisko! Zmizni z mojej ruky! "
Ďalej som to nevydržala a plesla som si po ruke. Po komárovi zostal len mastný fľak.

,,To je ale prirovnanie."

Zamumlala som si pod nosom a pobrala sa do kúpelne. Tam som si najprv umyla ruku až po rameno dezinfekčným mydlom. Potom som do rúk chytila zubnú kefku a pastu Elmex. Vytlačila som si pasty toľko, koľko si ostatný davajú na tri krát a umyla si každý jeden zub. Potom som si rozčesala vlasy novou kefou.

Keď som si ich rozčesala, zopla som si ich do vysokého, strapatého drdolu. Na tvár som si dala trochu make-upu, na mihálnice vodeodolnú riasenku a jemný, perleťový očný tieň. Moc sa nemaľujem, ale treba sa trochu dať dokopy.

Vyšla som z kúpelne a zavolala na sestru že môže ísť. Mám 13 ročnú sestru a je strašne otravná. Ja idem mať 18, asi za tri mesiace.

V izbe som vytiahla zo skrine čierne legíny, letné pásikové šaty, ktoré úplne milujem a čierne lodičky na podpätku. Do kabelky som si hodila zrkadielko, ktoré som z nej večer vytiahla, zošit na geografiu, peňaženku a mobik

Z domu som odchádzala o 7:30. Takže bus mi ide až za sedem minút.

...

,,Ahojky. Ľudia stretla som učku z geošky a rozprávala sa s Vojlovou. Gurnová nám chce dať neohlásenú písomku, takže sa učte."

Ako náhle som dopovedala, všetci sa začali učiť. Nechala som ich teda v nevedomosti. Však im len prospeje, keď sa niečo naučia. Rovnako ako si už konečne ex triedny myslel, že posedenia po hodine mi pomôžu.

,,Ahojte baby. Emma prosím ťa, donesieš mi zajtra tú knihu?? Zore??"

,,Jasné napíš mi večer SMS-ku nech nezabudnem."

,,Oki. Pošlem."

,,Akú knihu??"

Spýtala sa Bell, keď započula našu debatu.

"Takú o anjeloch, ktorí prišli na zem, aby bojovali proti zlu a tak."

,,Ahaaaa."

,,Bóže, vy a tie vaše knihy. Čo vás na tom baví."

,,Klaudinka, ja nemôžem za to, že si v živote nečítala žiadnu dobrú knihu."

Povedala som Klaudii a popri tom zdôraznila slovo dobrú.

,,Nevidel niekto Aňu?? Nikde som ju nevidela."

Rozhliadla som sa po triede, ale nikde som ju nenašla. V tom sa otvorili dvere a do nich vstúpil on.