"Ty fakt niesi normálna Biana." Rozčuľuje sa Natália hneď po tom čo ma ráno Radek priviezol späť k ním na byt.
"Najskôr ma lanáriš nech sa idem baviť a potom moralizuješ."
"Áno aby si prišla na iné myšlienky a trochu sa zabavila.Nie,že máš ísť hneď šukať a ešte sním bože."
"Tak sa to trochu zvrhlo."
"Bolo tam milion ľudí a ty skočíš do postele práve Dominikovi?"
"No a?"
"No a?Veď to je najväčší kurevník aký môže byť."
"Fajn a ja som jeho ďalšia obeť."
"Takáto si nebývala."
"Aká?Aká som nebývala?Tak prepáč,že som teraz zistila,že človek ktorému som dala všetko zachvíľku bude mať decko s nejakou kurvou.
Som z toho úplne v piči chápeš?A včera to bol skrat alebo neviem možno nejaká pomsta,že keď mohol on môžem aj ja.Vieš si to vôbec predstaviť?Predstav si,že ti toto urobí Rado.
Posledné čo potrebujem je aby si ma teraz súdila." Húkam priam histericky a moju tvár zalieva potok sĺz.
"Je to kokot Bia kašli sa na neho.Všetko zase bude v poriadku neboj,prepáč." Povie potichu a berie ma do objatia.Máčam jej rameno slzami a ona hladí moje domotané vlasy.
"Mám ťa rada zlato." Dodá keď ju po chvíli púšťam a utieram poslednú slzu.
"Aj ja teba."
"No a čo aký bol Dominik?Dobrý?" Pošepká čo najtichšie aby ju nedajbože nepočul Radek z vedľajšej izby.
"Najlepší." Šepnem späť s rozčarovaným pohľadom načo nasleduje vzájomný smiech.
.....
Po menšom mentálnom breakdowne,spánku a dlhej sprche pracem svoj veľký zadok do legín.Máme totiž ísť na večeru a následne do štúdia,kde bude ďalšia menšia párty.
Snažím sa čo najviac zakryť kruhy pod očami a Natálka zachraňuje moju mŕtvolnú farbu tonou highlighteru.
Na veľkú mikinu navliekam čierny trenčkot a čierno čierny outfit zakončujem martenskami.
Je niečo po siedmej keď vchádzame do Cafeterie kde už sedí Tomáš,Jakub a Dominik.
Strategicky zaberám voľné miesto vedľa Jakuba a Dominikovi preistotu nevenujem jediný pohľad.
Chalani riešia svoje pracovné veci a Naty zase rozpráva o kabelke od Vuitona na ktorú má zálusk.Ja sa viac menej venujem svojmu tanieru a myšlienkami blúdim späť k Mišovi.
Teraz sme mali byť spolu šťastní v Prahe,mali...
...
Vstávam z gauča,prekračujem Radka a smerujem k stolu s alkoholom.Dolievam si rum s collou a z kabelky vyťahujem iqosku s ktorou sa presúvam k otvorenému oknu.
Do štúdia prišla aj Tomášová a Kubová priateľka a všetci sú tak nejak popárikovaný.Ja teda nechcem kaziť idylku a preto okrem nikotínu vdychujem studený Novembrový vzduch.
No niesom jediná komu je to asi trochu blbé,Dominik zopakoval môj postup a odpaľuje Marlborku.
"Hele ten včerejšek,vubec jsem nevěděl,že jseš to ty Biano." Povie s chrapľavým hlasom Dominik.
"No bola som to ja." Odpovedám s priblblým úsmevom a usrknem trochu rumu.
"Snad stým jseš v pohodě."
"Ja áno a ty?"
"Jo no jo jenom Radek mě hned ráno zjebal,že jsem kokot."
"Tiež som mala prednášku ale veď čo.Mali sme vypité a proste sme na seba narazili."
"Ty si ležela u mě v postely."
"Pretože to bola prvá voľná postel."
"Uuum protože muj pokoj je nejblíž k obýváku."
"Áno dáva to zmysel."
"No Radek říkal,že máš teď celkem napíču období tak jsem jenom chtěl vědět jestli si Ok."
"Som v pohode."
"Tak to jsem rád no bylo to fajn."
"Myslíš náš sex?Veľa si nepamätám ale myslím,že hej."
"Já si pamatuju všěchno."
"No tak to aspoň budeš mať čo rozprávať vnúčatám."
"Na jak dlouho jseš tady?"
"Ešte neviem ale mám týždeň dovolenku takže možno celý týždeň."
"Tak to na sebe snad ještě narazíme."
"Snáď nie zase v tvojej posteli."
"To nikdy nevíš Bianko." Hodí na mňa sebavedomí úsmev a ja len zakrútim hlavou a vraciam sa späť k ostatným.
Zvyšok večera hráme playko a ja topím svoje myšlienky a zlomené srdce v plastovom poháry.
