O necelé dva týždne neskôr vybalujeme posledné veci v mojej novej izbe.Radek s Nataly mi pomohli všetko presťahovať ešte sa musím poďakovať Jakubovi,že nám poskytol firemnú dodávku.
Padám mŕtva do postele,zajtra ma čaká prvý deň v novej práci.
...
"Je to jednoduché vždy musia byť doplnené regále a ako náhle niekto príde nevtieravo sa opýtaš ako mu môžeš pomôcť.Dám ti materiály kde sú všetky produkty podľa tipu pleti a tak ďalej.No a pokladňu ti ukážem zajtra ale však to z herne poznáš."
"Jasné chápem no a čo robíme keď je všetko doplnené a práve nechodia ľudia?"
"No čo proste sedíme,kecáme a lakujeme si nechty."
"Uum asi sa mi tu bude páčiť."
"Okrem toho každý mesiac dostávame malý balíček kozmetiky a pred vianocami darčekové sady pre celú rodinu."
"Super takže dostanem sady pre teba."
"Stále sa nebavíte?"
"Nie ja som im dala milion šancí Naty a im je aj tak prednejší alkohol."
"Ale máš predsa nás a moju maminu."
"Odmalička mám len teba a tetu Vierku."
"A úplne ti stačíme nie?" Hodí ten svoj súcitný úsmev a z pod pokladne vyťahuje brožúrky s produktami.Ja len prikyvujem a viac tému moji rodičia nerozoberáme.
Po práci ideme rovno do štúdia.Natálka za Radkom no a ja s fľašou Becherovky za Kubom.
Len čo otvoríme dvere štúdia vidím Jakuba v malej kuchynke a tak smerujem rovno k nemu.
"Ahoj tak vítej v Pardubicích Bianko." Načahuje ku mne ruky a ťahá ma do objatia.
"Ďakujem a vlastne som ti doniesla takú drobnosť ako poďakovanie za pomoc so sťahovaním." Odťahujem sa a podávam mu flašku.
"Co blázniš to si vubec nemusela proboha ale dobře tak si připijeme na nové začátku ne?Vem prosím tyhle kelímky." Ukazuje na kôpku plastových pohárikov a ja ich teda beriem a nasledujem Jakuba do ich spoločenskej miestnosti.Okrem Natálky,Radka a Tomáša na gauči sedí aj Dominik a len čo ma zbadá usmieva sa.
"Hele lidi berte kelímky připíjime na Bianku a jeji nový začátek tady snáma." Prehlási Jakub a rozlieva Becherovku.
"Na Bianku." Ozvú sa jednohlasne,ťukneme pohár o pohár a jeho obsah lejeme dole hrdlom.Musím povedať,že to od Jakuba bolo veľmi milé gesto.
Sadám si na voľne miesto vedľa Dominika,ktorý ma nenápadne skenuje pohľadom no zatiaľ nič nehovorí.Po chvíli sa však všetci niekam rozlezú a my na gauči zostávame sami.
"Jsem moc rád,že jseš tady jenom trochu nerozumím proč se mi neozveš spátky když ti píšu nebo volám."
"Vraj som momentálne psychicky labilná a mám sa ti radšej vyhýbať."
"To říka kdo?Natálie?"
"Hej."
"Uhm a proč jako?"
"No pretože si myslí,že ma namotáš ako každú jednu čo bola za posledné týždne v tvojej posteli."
"Mi snad vede invetář nebo co?"
"No to asi nie ale stále ťa vidí odchádzať s inou."
"Ty ale vubec nejsi jak oni vřdyť jsi kámoška a muj parťák do deště."
"Vieš ja mám od malička vo zvyku rýchlo sa upnúť na človeka ku ktorému mám blízko.
No a vždy to skončí tak,že vyplakávam u Natálky."
"Aha takže ona má pocit,že se do mě třeba zamiluješ."
"Presne to si myslí."
"No a co si myslíš ty?"
"Že asi nieje ďaleko od pravdy,mám ťa rada a dal si ma dokopy za fakt rekordný čas.Samozréjme mi je jasné,že by sa to nemalo stať."
"Protože jsem kokot co si tě omotá a pak pošle dopíči."
"Tak nejak."
"Vidíš a to je duvod proč jsem pořád tak samotnej,každá už si předem řekne jak to bude."
"Ja si len potrebujem dať dokopy život a kamarát by sa mi zišiel,len neviem sľúbiť,že pre mňa budeš v mojich očiach len kamarát chápeš."
Len čo sa Dominik nadýchol aby mi odpovedal zrazu sa všetci nahrnuli späť do miestnosti.
"Jasně já jsem měl jenom jednoho panáka klidně stebou pujdu koupit do Tesca ty tampóny."
Vyŕkne tak nahlas aby ho každý v miestnosti počul,chvíľu nechápem no nakoniec pritakávam.Natália na mňa hádže divný pohľad no nerieši a chalani už dupľom nie.
Chvíľu ešte sedíme a kecáme,Jakub dolieva ďalej no Dominik odmieta a nakoniec sa zdvíha od stola.
"Tak co jdeme?" Pýta sa mojim smerom a ja prikyvujem.
"Naty tak ja potom prídem rovno domov."
"Já ji pak hodím uuum tak se mějte."
"Jasné čaute." Odpovedá Natálka pričom krúti hlavou.Radek hádže úsmev,ktorý hovorí že mu je úplne jasné o čo asi ide no a Tomáš s Kubom nerieši.
"Tampóny z Tesca?" Vybafnem so smiechom len čo za nami Dominik zatvára dvere.
"Nic lepšího mě nenapadlo,chci si stebou normálně promluvit."
"Dobre takže kam ideme?"
"No na moje místo na kopci."
Prikyvujem a nasadám na miesto spolujazdca.
Po pár minútach auto zastavuje na kopci s výhľadom na mesto,kde ma predtým zobral na motorke.No už je tma a zima takže ostávame sedieť v aute.
"Chyběla si mi Bio opravdu."
"Aj ty mne neviem prečo som ti nezavola naspäť."
"Hele kdyby šlo o to dostat tě do postele tak už se snažit nemusím tam jsem tě už měl.Mám tě rád a chci stebou trávit čas teda v posteli klidně taky ale chápeš."
"Tak už len dúfajme,že nebudeš moc úžasný nech ťa neoplakávam."
"To ti nemúžu slíbit."
Zasmeje sa a svoju ruku presúva na moje stehno.Nakláňam sa čo najviac k nemu a spájame naše pery.Gombíkom posúva sedadlo čo najviac dozadu a ja sa opatrne presúvam na neho.Ešte dlho sa bozkávame na odpočívadle ako dvaja puberťáci v požičanom ocovom aute.
Potom ma vezie domov a ja spokojná kráčam okolo Natálky s Radkom bez tampónov.
Toto je úplne prvý príbeh ku ktorému nemám žiadne komentáre a je to úprimne trochu mätúce.Vôbec neviem či vás baví a či mám písať ďalej.
