Odprevadil ma na stanicu a ja som celú cestu prespala.Zo stanice moje kroky smerovali rovno do Tesca a potom ma doma čakalo nemilé prekvapenia.Vrátila som sa do poloprázdneho bytu čo pripomína skôr vykradnutý priestor a nie domov.Ten zmrd zobral ešte aj polovicu môjho nábytku.
Priznávam,že som vyronila aj nejakú tú slzu zase ma to celé dobieha.V Pardubiciach sa dýchalo o čosi ľahšie.Nemám však energiu na opúšťanie radšej sa sprchujem a zaliezam do postele,aspoň tá mi ostala.
Celú nedeľu v podstate trávim v posteli a snažím sa čo najviac pospať a oddýchnuť pred zajtrajšiou 24 hodinovou smenou na ktorú sa vôbec neteším.
......
Čas akoby prestal plynúť len občas sa mihne okolo automatov pár ľudí.Ak to takto pôjde ďalej zrejme tu ošediviem a nakoniec skonám pri rulete.O to viac ma teší prichádzajúci videohovor od Dominika.Hneď ho zdvíham a už pri prvom pohľade na jeho strapaté dredy mi ťahá kúty.
"Ahoj."
"Ahoj co děláš?"
"Pracujem ale nikde ani nohy asi ľudia všetko minuli na vence."
"Alespoň tam nemáš namdrané kokoty."
"Takí chodia až nad ránom."
"Nebojíš se tam sama?"
"Nie za pól hodku príde sbskar a ten somnou ostáva až do rána,takže som v pohode."
"Škoda,že nejsi blíž Bio."
"Prišiel by si ma ochraňovať?"
"Klidně bych tam stebou seděl celou noc."
"A ty čo ako?"
"Fajn byl jsem s Jakubem ve studiu a teď už asi pujdu spát nebo co ale nevím jsem moc samotnej."
"Zavolaj nejakéj slečne."
"S jednou volám ale nemá teleport."
"Uuum toľká škoda."
"To jo no nic tak hezky pracuj Bianko a né,že si tam někoho najdeš."
"Nikoho nehľadám."
"Řekl bych ti dobrou noc ale to už ráno tak ahoj."
"Dobrú noc Dominik."
So zakývaním hovor ruší a ja sa teda ďalej venujem prázdnej herni.
Ráno prichádzam polomŕtva do poloprázdneho bytu a hneď padám do postele.Správu na dobrú noc od Dominika nachádzam až poobede,zlatý.
