Believe {Jortini story SK}

18) God needs you more

Pohľad Tini

Nechcelo sa mi veriť, že práve toto je človek ktorý ma od seba ešte včera vyháňal.

Stál predomnou. Moje celé telo sa chvelo, chcela som cúvnuť, tak veľmi som chcela cúvnuť .. ale nešlo to. Stála som ako prikovaná k zemi, a nemohla som sa pohnúť.

Moje oči boli zamestnané pozeraním do tých jeho. Vždy ma na ňom najviac prekvapovali jeho oči. Boli také .. temné. Mohli ste v nich vidieť zlosť, či lásku, ale nikdy by ste však neprišli na to, či klame alebo nie.

Jeho oči boli miestom, v ktorom by sa stratil aj ten najlepší turista. Vtiahnu Vás, a váš pohľad jednoducho nejde odtrhnúť.

V mojom bruchu sa roztrhlo priam vrece s motýlikmi. Rozleteli sa po mojom tele, takže ma ešte viac znehybnili. Stála som tam ako figurína, ktorá sa cez sklo pozerá na jej lásku.

Dokonca - nemohla som sa ani nadýchnuť. Moje celé telo bolo zamestnané tým, ako sa snaží pohnúť, ale jednoducho to nešlo.

Jeden človek, a toľko povyku. Ak by som dopredu vedela, čo je to láska, najradšej by som skončila ako princezná vo veži!

No dobre .. to už preháňam.

,,Tini!" započula som Diegov hlas. Tentokrát som sebou rázne trhla, a tým prerušila náš očný kontakt ktorý trval až príliš dlho.

Pozrela som sa na neho, a následne si ho prehliadla. Stál tam s dáždnikom v ruke. Na sebe mal jeho čiernu, koženú bundu a rifle. Bol oblečený v jeho typickom štýle.

Môj pohľad zasa skončil pri jeho tvári. Poškrábala som sa na zátylku.

,,Deje sa niečo?" uprel na nás jeho pohľad. Nebol to milujúci pohľad, ktorým na mňa pozeral v nemocnici, v škole, vonku .. fajn, pozerá s ním na mňa vždy!

Bol to pohľad, ktorý bol medzi sklamaným a nahnevaným pohľadom.

,,Ehm .. nič. N-nič sa nedeje" pokrútila som hlavou. Koktanie pre mňa nie je typické, ale teraz by som bola veľmi rada ak by bolo.

,,No .. dobre" prikývol, podal mi ruku a usmial sa.

Úsmev som mu opätovala, a chytila ju zaň. Cítila som na nás Jorgeho pohľad. Snažila som sa, aby som sa na neho nepozrela.

Jednoducho som sa nechala stiahnuť Diegom, a kráčala s ním pod jeho dáždnikom preč. Sama teraz neviem, kam pôjdeme, keďže prší..

Môj pohľad tak či tak pristál na Jorgem. Pozerala som sa na neho, pokiaľ sme neprišli pomerne ďalej.

Kvôli tomuto som sa cítila naozaj hrozne. Vedome robím chybu.

•••

,,Mne je zima, sakra!" zakričala som a Franciscovi vytrhla moju deku. Nechápem, prečo má vo zvyku kradnúť moje veci.

,,Nie, nie je ti zima. To sa ti iba zdá" povedal, a znova mi ju vzal. Prikryl sa s ňou a ľahol si na moju posteľ.

,,Prestaň Francisco." prekrútila som očami, a hodila sa na posteľ za ním. Vyliezla som na neho, a rukou mu prešla po tvári.

,,Už mi nebudeš kradnúť veci, je ti to jasné?" nadvihla som obočie.

,,Nie " zasmial sa, a jednou rukou ma zo seba zhodil.

,,Hééj" zasmiala som sa tiež, a postavila som sa zo zeme.

,,Ne-hééjkuj" mávol nadomnou rukou.