Believe {Jortini story SK}

14) I love you

Pohľad Valerie

Je jasné, že to dieťa v skutočnosti nechcem.

Ale viem, že ho to stále ťahá za tou mladou..

Chcem si ho proste iba priviazať, je to zlé?

Väčšina žien to tak robí.

Aspoň si už môžem byť istá, že mám to, čo ona nie.

Tehotenstvo pre mňa nie je požehnaný stav, je to iba výhoda.

 Upratala som posledné kladivo ktoré tam bolo. Odvtedy čo sme sa s Celestinom rozišli mi dáva viac práce ako by mal.

Ale veď čo? Ja to zvládnem.

Zobrala som si svoju čiernu, koženú bundu a prehodila ju cez moje špinavé monterky.

Obula som si boty, v ktorých som prišla.

Následne som si do ruky vzala telefón, a smerovala von.

Cestou po ulici som sa obzerala, či tam nie je nejaká reštaurácia. Som hladná ako ešte nikdy pred tým.

Môj zrak medzitým zaznamenal pohyb známeho muža. Nikdy predtým som ho nevidela, ale dosť som o ňom počula.

Zastavila som a nechala ho dokráčať ku mne.

Juan Stoessel. Tak dlho som čakala na túto chvíľu.

,,Prečo ste za mnou prišli?" spýtala som sa. Bolo by nevhodné mu tykať keď sa vidíme prvý raz.

,,Chcem, aby si sa zbavila tvojho milovaného priateľa. Začínajú ma unavovať tie jeho hry. Najprv mi zničí celý život, a teraz som kvôli nemu skoro prišiel o dcéru" uškrnol sa. V jeho hlase bol počuť hnev. Teda, byť Jorgem, radšej by som sa mu vyhýbala.

,,Nemám dôvod to robiť" pokrčila som ramenami. Nenaznačovala som tým, že by som to neurobila. Nedostala som ponuku.

Aby som to objasnila, vzťah medzi mnou a Jorgem je zvláštny.

Obaja vieme že k sebe nič necítime. Ale neustále nás k sebe niečo ťahá.

Je to divné? Ja viem že áno.

,,Čo za to chceš?" podráždene vydýchol.

,,Neviem. Dajte ponuku" navrhla som.

,,Neznášam slová 'dajte ponuku' buď si vyber, alebo si na to nájdem niekoho iného!"

,,Dobre, dobre. Nekričte," obzrela som sa po ulici ,,Niečo by tu bolo" povedala som.

Pohľad Clary

Vstúpila som do jej izby. Keďže nezaznamenala otvorenie dverí, usúdila som že spí.

Opatrne som prešla k jej posteli. Nechcem ju zobudiť. Verím, že je lepšie keď spí.

Sadla som si na stoličku, ktorá bola vedľa jej postele.

Pozorne som si ju prezrela. Sú to dlhé roky, čo som ju videla naposledy.

Podobá sa viac a viac na svoju mamu.

Pohladila som ju po vlasoch, na čož sa pohla.

Áno Clara, hlavne ju nezobuď..

Dezorientovane sa pozrela okolo seba. Asi to bude tým, že ju previezli do inej izby. Som rada, že sa Juan rozhodol tak ako sa rozhodol. Ale keď nad tým najprv uvažoval, naozaj ma naštval..

Jej pohľad nakoniec skončil na mne. Vedela som, že jej bude trvať dlhšie, než príde na to kto som.

Dlho sme sa nevideli.